AspektIN

„No keď som si večer ľahla spať, keď som zavrela oči, tak to začalo chodiť ako sprievod. A videla som jedného za druhým, aj tých mojich prešovských kamarátov, aj rodinu, a tak som si vtedy povedala, že nemôžem smútiť za toľkými ľuďmi, že si musím urobiť výber, za ktorými budem smútiť. Aj zástupne za všetkých ostatných, ktorých si pamätám. Určila som si asi päť ľudí: moji rodičia, Edita, Šaňo Földi a ešte moja doma zabudnutá babička."

Predstavitelia jedenástich cirkví podpísali dňa 13. februára 2018 „Vyhlásenie najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví v Slovenskej republike k tzv. Istanbulskému dohovoru.“  Žiadajú v ňom, aby Slovenská republika nepristúpila k ratifikácii a stiahla svoj podpis tohto dohovoru, ktorý upravuje záväzky štátov pri predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a pri boji proti nemu. Ako členky a členovia cirkví vyjadrujeme nesúhlas s týmto vyhlásením našich predstaviteľov a obraciame sa na veriacich ľudí, ktorí cítia potrebu hľadať času primerané odpovede na otázky súčasnosti, aby sa pripojili k nášmu vyjadreniu.

Virginia Woolf je jedna z najznámejších a najinovatívnejších anglických spisovateliek. V slávnej eseji Vlastná izba sa zaoberá podmienkami ženskej tvorby. Jej najradikálnejšie feministické dielo Tri guiney je neľútostne presnou sondou do príčin a následkov tradičného postavenia ženy v spoločnosti. V slovníkoch sa napríklad nepíše, že Virginia Woolf sa podieľala na prípravách formulácie Deklarácie Spojených národov z roku 1942.

Verejný a súkromný svet sú neoddeliteľne spojené, tyranstvo a servilnosť v súkromí sú tyranstvom a servilnosťou aj na verejnosti. No táto postava ešte aj na fotografii napovedá aj iné, oveľa zložitejšie pocity. Naznačuje, že sa od nej nemôžeme len tak izolovať, že tá postava sme aj my. Našepkáva nám, že nie sme len pasívni diváci odsúdení na neodporujúcu poslušnosť, ale svojimi myšlienkami a činmi môžeme tú postavu zmeniť.