Poznámky krátke

Toto MDŽ by sme chceli hovoriť o bezpečnosti. Jedna z dôležitých vecí, o ktorú sa feministické autorky zaslúžili v oblasti medzinárodných vzťahov, je zmena chápania bezpečnosti. O nej sa premýšľa predovšetkým ako o bezpečnosti štátov a zabezpečovaní ich hraníc. Význam takejto bezpečnosti vnímame v posledných dňoch, keď vpád ruských vojsk ohrozuje ukrajinské hranice, mestá, budovy, možnosť rozhodovať o svojom osude a veľmi konkrétne ohrozuje ľudí. Práve na bezpečnosť ľudí, skupín ľudí či mimoľudského sveta sa snažia upozorňovať feministické a rodové štúdiá.

Feministické odvrávanie vie, že rešpekt k životu znamená aj rešpekt k prírode, zdraviu, k ľudským právam, v neposlednom rade k reprodukčným právam a zdraviu. Uvedomuje si nevyhnutnosť sociálnej solidarity, ako aj hodnotu starostlivosti. A stále znova spochybňuje zdanlivú kontrolu a istotu, čoho význam ukázala aj pandémia... Príhovor Jany Cvikovej na podujatí Stredoeurópskeho fóra k výročiu „nežnej“ prečítal Ján Gordulič.

„Feministické odvrávanie vie, že rešpekt k životu znamená aj rešpekt k prírode, zdraviu, k ľudským právam, v neposlednom rade k reprodukčným právam a zdraviu. Uvedomuje si nevyhnutnosť sociálnej solidarity, ako aj hodnotu starostlivosti. A stále znova spochybňuje zdanlivú kontrolu a istotu, čoho význam ukázala aj pandémia, ktorá na nás v nebývalej miere nalieha, aby sme sa naučili žiť s neistotou z budúcnosti." Príspevok Jany Cvikovej pre novembrovú Hostinu Stredoeruópskeho fóra k Novembru predniesol Ján Gordulič. 

Po tom, čo sa pozornosť uplynulých týždňov sústredila na škriepky a výmeny vo vláde, akoby sa zabudlo na to podstatné – len od začiatku roka 2021 do konca marca na Slovensku zomrelo v dôsledku ochorenia COVID-19 takmer 7 400 ľudí, čo je približne celá obec Nová Baňa. Čie životy môžu byť zmarené bez toho, aby to vzbudilo vážnejšie pohoršenie? Čí život sa skutočne počíta? K premýšľaniu nad týmito a mnohými ďalšími otázkami vyberáme článok filozofky Ľubice Kobovej, ktorý pôvodne vyšiel v dvojtýždenníku A2: „Takmer tri štvrtiny mŕtvych na covid má 75 a viac rokov. V čom sa životy týchto ľudí vyčerpali tak, že ich smrť môžeme ospravedlniť odkazom na overené anestéziologicko­-resuscitačné postupy? Na rozdiel od detí, ktoré tiež vyžadujú starostlivosť a pomoc, sú vraj starí ľudia ústami, ktoré chcú len jesť bez toho, že by spoločnosti v nami predstavovanej budúcnosti mohli niečo dať. Tvrdíme síce, že naša spoločenská zmluva spočíva v tom, že o tých, čo do spoločného už svojím dielom prispeli, sa staráme. Je to však klamstvo. Svedčí o ňom aj nízka hodnota života a práce tých, ktorí sa o starých ľudí starajú – a ktorí patria tiež medzi najviac nakazených."