Poznámky krátke
Antifašizmus musí byť feministický. Preto bojujeme za starostlivú spoločnosť
„Starostlivosť je snaha porozumieť druhej osobe a podporiť ju. Miesto odsudzovania pochopiť jej inakosť, jej situáciu. Podporiť ju, keď sa rozhodne pred svetom ukázať svoju queerness. Podporiť ju v rozhodnutí ísť na interrupciu, ale aj v rozhodnutí mať dieťa. Byť pri nej, keď sa odhodlá nahlásiť násilie, alebo keď o ňom chce hovoriť.“ Prečítajte si príhovor iniciatívy Nebudeme ticho!, ktorý odznel na antifašistickom festivale Povstanie pokračuje v pondelok 29. augusta 2022 v Bratislave.
Za dôstojné podmienky ľudí pracujúcich v školstve
Podporujeme protest pracovníčok a pracovníkov v školstve. V stredu 15. júna sa pridávame k protestujúcim na Námestí SNP v Bratislave. Školstvo patrí medzi sféry, v ktorých pracujú prevažne ženy. Učiteľky, upratovačky, kuchárky, psychologičky či vychovávateľky sa každodenne starajú o naše deti. Robia to, čomu sa hovorí reprodukčná práca – zabezpečujú, aby sme prežili ako jednotlivkyne a jednotlivci aj ako celá spoločnosť. Napriek tomu, že ide o životne dôležitú prácu, pláca za ňu na dôstojný život mnohokrát nestačí. Pripravili sme prehľad vybraných údajov o platovej situácii v školstve.
Keď historickú pamäť nahradia „hlboké ľudské príbehy"
Plytkosť vo vzťahu k vlastnej minulosti, ochota zjednodušovať až na kosť a túžba po vzoroch – „lídroch“ v súčasnej chaotickej dobe má veľké dôsledky. Napríklad silný jednorozmerný antikomunizmus po roku 1989 pomáhal etablovať konzervatívny diskurz nielen na Slovensku, ale aj v ďalších postsocialistických krajinách. Stanovil rámce, v ktorých sa pohybujeme dodnes. Rámce politického konania, sociálnej politiky, ekonomickej imaginácie či rodových rolí. Komu by teda napadlo, že bojovníci proti komunizmu nie sú nevyhnutne hrdinovia? Alebo že tí, čo sa v nejakej chvíli správajú hrdinsky, sa v inej situácii zachovajú chrapúnsky?
Dnes sa tieto otázky uberajú smerom k prezidentskému palácu po tom, čo prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenanie trom členom antikomunistickej odbojovej organizácie Biela légia, ktorí boli zároveň prívržencami ľudáckeho režimu.
Cítiš sa bezpečne? Pár slov k MDŽ
Toto MDŽ by sme chceli hovoriť o bezpečnosti. Jedna z dôležitých vecí, o ktorú sa feministické autorky zaslúžili v oblasti medzinárodných vzťahov, je zmena chápania bezpečnosti. O nej sa premýšľa predovšetkým ako o bezpečnosti štátov a zabezpečovaní ich hraníc. Význam takejto bezpečnosti vnímame v posledných dňoch, keď vpád ruských vojsk ohrozuje ukrajinské hranice, mestá, budovy, možnosť rozhodovať o svojom osude a veľmi konkrétne ohrozuje ľudí. Práve na bezpečnosť ľudí, skupín ľudí či mimoľudského sveta sa snažia upozorňovať feministické a rodové štúdiá.
O Friedrichovi, ktorý nevie, že je kocúr, a o Melanie, ktorá vie, že je mačka: spomienka na aspekťácke čierne zázraky
V júni 2006 s nami v ASPEKTE žili dva čierne zázraky. V denníku SME bola rubrika, v ktorej ľudia písali o spolunažívaní s domácimi zvieratami. Keď nás - Janu Cvikovú a Janu Juráňovú - oslovili, aby sme o našom spoločenstve niečo napísali, vzniklo toto krátke pojednanie: trochu o "kocúroch" a trochu aj o nás. Fridriško a Melanka tu už s nami nie sú, ale ostávajú dôležitou súčasťou našej aspekťáckej pamäti.
Feministické odvrávanie
Feministické odvrávanie vie, že rešpekt k životu znamená aj rešpekt k prírode, zdraviu, k ľudským právam, v neposlednom rade k reprodukčným právam a zdraviu. Uvedomuje si nevyhnutnosť sociálnej solidarity, ako aj hodnotu starostlivosti. A stále znova spochybňuje zdanlivú kontrolu a istotu, čoho význam ukázala aj pandémia... Príhovor Jany Cvikovej na podujatí Stredoeurópskeho fóra k výročiu „nežnej“ prečítal Ján Gordulič.
Automaticky zostávam doma s deťmi ja, a nie manžel
„V prvej vlne som do toho šla s odhodlaním, energiou, že to dáme. Nejak automaticky po zavretí škôl a života ostávam doma s dvoma deťmi ja a nie môj manžel. Automaticky preto, lebo on zarába viac, má „dôležitejšiu“ robotu (ja sa na prácu asi len hrám), nemôže si dovoliť vypadnúť. Kancel rozpustili, preto môže každé ráno spokojne odísť do roboty – do prázdnych priestorov, ticha, pracovného prostredia a poobede sa vrátiť domov ako hocijaký iný bežný deň." Vyberáme z vašich príbehov, o tom, čo všetko máte na starosti počas pandémie. Zdieľajte s nami aj vy svoju skúsenosť.
Feministické odvrávanie
„Feministické odvrávanie vie, že rešpekt k životu znamená aj rešpekt k prírode, zdraviu, k ľudským právam, v neposlednom rade k reprodukčným právam a zdraviu. Uvedomuje si nevyhnutnosť sociálnej solidarity, ako aj hodnotu starostlivosti. A stále znova spochybňuje zdanlivú kontrolu a istotu, čoho význam ukázala aj pandémia, ktorá na nás v nebývalej miere nalieha, aby sme sa naučili žiť s neistotou z budúcnosti." Príspevok Jany Cvikovej pre novembrovú Hostinu Stredoeruópskeho fóra k Novembru predniesol Ján Gordulič.
Dni sa skracujú, vrstvy sa nabaľujú, žiť sa musí ďalej
„Nikam sa neponáhľam, a predsa sa stále musím niekam ponáhľať. Hodinu plánujem nasledujúci deň kvôli presunom do školy a škôlky, do práce a potom zase naspäť a medzitým ešte na krúžky. Odvšadiaľ niečo požadujú, stále vypisujem nejaké papiere, potvrdenia, pravidelne posielam vyhlásenia o bezinfekčnosti detí cez aplikáciu školy a ZUŠ-ky, v škôlke podpíšem uznesenie z rodičovského združenia, ktoré sa ani nekonalo, lebo sa malo konať na dvore a v ten deň lialo. Žeriem čokoládu, slopem litre kávy, čaju, držím sa v prevádzkovom móde, ale veľa vecí je rozrobených a nikdy sa nedokončia, nikto mi nepomôže, o pomoc neprosím, zariadim sa podľa toho, ako sa veci vyvinú, nejako bude." Vyberáme z vašich príbehov, o tom, čo všetko máte na starosti počas pandémie. Zdieľajte s nami aj vy svoju skúsenosť.
Neužitočné ústa
Po tom, čo sa pozornosť uplynulých týždňov sústredila na škriepky a výmeny vo vláde, akoby sa zabudlo na to podstatné – len od začiatku roka 2021 do konca marca na Slovensku zomrelo v dôsledku ochorenia COVID-19 takmer 7 400 ľudí, čo je približne celá obec Nová Baňa. Čie životy môžu byť zmarené bez toho, aby to vzbudilo vážnejšie pohoršenie? Čí život sa skutočne počíta? K premýšľaniu nad týmito a mnohými ďalšími otázkami vyberáme článok filozofky Ľubice Kobovej, ktorý pôvodne vyšiel v dvojtýždenníku A2: „Takmer tri štvrtiny mŕtvych na covid má 75 a viac rokov. V čom sa životy týchto ľudí vyčerpali tak, že ich smrť môžeme ospravedlniť odkazom na overené anestéziologicko-resuscitačné postupy? Na rozdiel od detí, ktoré tiež vyžadujú starostlivosť a pomoc, sú vraj starí ľudia ústami, ktoré chcú len jesť bez toho, že by spoločnosti v nami predstavovanej budúcnosti mohli niečo dať. Tvrdíme síce, že naša spoločenská zmluva spočíva v tom, že o tých, čo do spoločného už svojím dielom prispeli, sa staráme. Je to však klamstvo. Svedčí o ňom aj nízka hodnota života a práce tých, ktorí sa o starých ľudí starajú – a ktorí patria tiež medzi najviac nakazených."