Texty krásne
Laboratórium (výber)
Veronika Dianišková
(som bežkyňa na dlhé trate s krátkymi pauzami na preglgnutie vzduchu hovorí
počas týchto náhodných zastavení zadŕhavo na ňu padajú vety každá má v sebe predsavzatie a váži aspoň tonu, ako ich potom odvliecť so sebou, zjesenené kvádre vody ostré lúče a potom bežať a nepozerať či uteká niekam alebo pred niečím alebo...)
To najpodstatnejšie
Iris Hanika
„Dokázal sa už aj pozerať na brezy, ktoré mu predtým svojím menom pripomínali Brezinku, dnes už na to nemusel myslieť a ani si pritom nepripadal bezcitný." Prečítajte si úryvok z knihy nemeckej spisovateľky Iris Hanika.
Tri fľaše do čaju
Zuzana Maďarová
Len tma, ticho a myšlienky, ktoré mu vyčítali neskorú hodinu. Možno odtiaľ pochádzalo jej mlčanie, z dna pivového pohára.
