Texty krásne
Jana Juráňová: Ľudmila
„Nikto si ju nevšíma, hoci v nemocničnej poliklinike, trávi už niekoľko dní. Pomaly začína mať problém porátať, koľké je to dnešné ráno. V pondelok ju prepustili z nemocnice, ležala tam štyri dni. Odkedy sa o ňu Mariena nestará, Ľudmilin život vypadol z rytmu a dni plynú v núdzovom režime. Aj ona sama by najradšej niekam vypadla, ale nemá kam. A tak sedí a pije kávu.“ Prinášame ochutnávku z nového románu Jany Juráňovej Naničhodnica.
Barbora Hrínová: Sladká
„Fenomén pekného dníka mi už dlhšie vŕtal v hlave. Koľkokrát za deň potrebuje mať človek zaželaný pekný dník a čo sa tým vlastne myslí? Má s vami ten, kto vám želá pekný dník, lepšie úmysly ako niekto, kto správu ukončí slovami S pozdravom? Nezazeral by na vás v rade pred pokladňou, nezavrhol vás za opačný názorík, nevykúpil pred vami posledné vrecko múky v čase globálnej pandémie?“ Prečítajte si úryvok z knihy Barbory Hrínovej Jednorožce.
Barbora Hrínová: InterNations
„Na stanicu Didube prišla našťastie mierne v predstihu. Od Rumunky už vedela, že existuje čosi ako „georgianmaybetime“. Nič sa nezačína v oficiálnom alebo dohodnutom čase. Autobus sa nepohol z miesta o jedenástej, ako bolo uvedené v cestovnom rozpise, ale o pätnásť minút skôr, keď boli všetky miesta obsadené. Ďalší odchádzal až na druhý deň.“ Prinášame ochutnávku z debutovej knihy Barbory Hrínovej Jednorožce.
Barbora Hrínová: Chémia
„Otočila kľúčom a vyzliekla sa. Keď si dala dole podprsenku, z ľavého košíčka vypadlo niekoľko vypchávok a zvinuté ponožky.“ Prečítajte si úryvok z novej knihy Barbory Hrínovej Jednorožce.
Nová kniha Jany Juráňovej sa pripravuje
Nová kniha Jany Juráňovej sa už pripravuje a vyjde na jeseň. Tešiť sa môžete na román s pracovným názvom Naničhodnica. Nech sa páči, ochutnávka.
Topenie žiab
„Ktorý si ty? Ty si ten – no jasné – princ Revolucionár. Tak čo nové? Už som sa s tebou dávno nepohádala. Ideme si zaspomínať, mucko?" Prečítajte si hru spisovateľky Jany Juráňovej Topenie žiab.
Malá nočná príhoda
Pri príležitosti 30. výročia Novembra zverejňujeme poviedku Jany Juráňovej Malá nočná príhoda, ktorá vyšla v zbierke Lásky nebeské. O bojovníkoch za ľudské práva trošku inak: „Je noc. Myslel práve na rozkoš, a zrazu lampa. Intelektuál si rukou zacláňa oči. Holá hlava v posteli striedavo prižmuruje a vypliešťa krátkozraké oči, hovorí cudzím jazykom, po anglicky. Holá hlava ako vo väznici, nechce na to myslieť, nebude na to myslieť, veď tam ani nebol tak dlho, aby ho ostrihali, vôbec tam nebol, iba o tom písal. Na výsluchu bol, to áno, ale to ostatné... empatia. Má ten dar.“
Olga Tokarczuk: Slová
Starý muž môže byť múdry a dôstojný starec, mudrc. Ak chce človek čosi podobné povedať o žene, musí sa vykrúcať, musí robiť obchádzky, opisovať – stará, múdra žena. A potom to znie tak vznešene, že je to až podozrivé. Ale najväčšmi ma znepokojuje slovo „synovizeň“, lebo čosi také ako „dcérovizeň“ neexistuje. Boh má len syna.
O sexe a starnutí
„Dôležitosť sexu ustupovala, čo sa prejavovalo tak, že mnoho iných vecí sa stalo oveľa zaujímavejšími. Sex častejšie ničí individualitu mladých žien než mladých mužov, pretože od ženy vyžaduje oveľa viac než od muža." Prečítajte si úryvok z memoárovej prózy Niekde ku koncu, ktorej autorkou je anglická spisovateľka a editorka Diana Athill.