Texty krásne

O krvi a ranách slovenského národa

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Najnovším prírastkom v ružovej antifašistickej čítanke ASPEKTU je ukážka z divadelnej hry Jany Juráňovej Tichý bič.

Aká noc – veľká, malá?

Úryvok z knižky Dobroš sa nemusí zastreliť

O tom, ako kreatívec Dobroš frajerku Zlaticu, jej sestru Zuzu, batoľa aj žabu Hanku vyšibal. Veľká noc pichľavým pohľadom Jany Juráňovej. 

Mojich 7 životov – Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou

Ružovou na hnedú. Antifašistická čítanka

„Ružová má zapôsobiť tak, že nepriateľ ochabne, bude miernejší, zrejme práve preto obliekajú do ružovej dievčatká. Čudujem sa, že na to ešte armádni odborníci neprišli,“ napísala vo svojej knihe Cat´s Eye spisovateľka Margaret Atwood. Dávame jej za pravdu, obliekame si ružové uniformy a vyťahujeme jednu z najmocnejších zbraní – kvalitnú literatúru. V aspektovskej Antifašistickej čítanke vám budeme postupne prinášať úryvky (nielen) z kníh edície ASPEKTU.  
Knižná edícia ASPEKTU vznikla pred dvadsiatimi rokmi a my sme ju v tom čase subverzívne nazvali „ružová edícia“. Knihy mali spočiatku naozaj ružové obálky. Tak teda po dvadsiatich rokoch hor sa ružovou na hnedú. Ružová je dobrá, má potenciál, žiadne ňuňuňu nečakajte. Radšej si prečítajte úryvok z knihy Mojich 7 životov – Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou. Kniha tento rok vyšla aj v českom preklade.

 

Irena Brežná – Nevďačná cudzinka

Úryvok z románu

„V telocvični sedeli na poľných lôžkach naši krajania. Hľadala som v ich očiach vlastný názor, ktorého sa tu chceli zbaviť, no našla som len oslepené nočné motýle. Keď ktosi rozprával vtipy o okupácii, vynoril sa môj stratený smiech, ale vzápätí sa utopil v slzách. Plakala som nad posledným vtipom z našej diktatúry. Odteraz sme mali žiť demokraticky a bez vtipov.“
Prečítajte si úryvok románu Ireny Brežnej Nevďačná cudzin(k)a, za ktorý získala cenu Dominika Tatarku. Román bol tiež nominovaný do finálovej desiatky ceny Anasoft litera 2016.

 

Orodovnice

Úryvok z románu

Otec a ujo. Bratia. Bojovníci. Hrdinovia. Každý na inej strane barikády, no proti sebe nikdy nešli. Teraz sú tu pekne vystavení pod gýčovitými sochami v kostole, dekorovaní vädnúcimi ľaliami a ružami. Teta Jolka je povestná tým, že pchá do vázy kvety, ktoré sa navzájom usmrtia.

Irena Brežná: Primabalerína sa na chvíľu zastavila

Na 17. november 1989 spomína aj Irena Brežná: „V sídle Verejnosti proti násiliu v Bratislave odovzdám fax jednej námesačníčke. ‘Už mesiac nespíme,’ vysvetľuje Hana svoju nesústredenosť, pomalé pohyby. V kanceláriách a na chodbách vládne horúčkovitá aktivita. Pripravuje sa manifestácia. A o dva dni neskôr strhnú ostnatý drôt pri Bratislave.“

Žiarlivý

„Dosť som sa jej nahúdla: nechoď zaň, nechoď! Aj všetci sme: to nebude dobre. Veď ani ona sama ho veľmi nechcela, či ja viem, ako sa to aj stalo? Ale malo nás stihnúť nešťastie, nuž nás stihlo,“ lamentovala Koreňka, vo svojom trápení privyknutá stále sa ponosovať. Zložila ruky na šitie a cez slzy pozrela na priateľku, sediacu oproti nej.

Chvíľa s Jaroslavou Blažkovou

Pripomeňte si nedávnu prezentáciu Jaroslavy Blažkovej v Bratislave, vypočujte si, čo povedala o emigrácii, živote v Kanade a návrate na Slovensko. Znovu si môžete vychutnať aj čítanie Zuzany Kronerovej z kníh Jaroslavy Blažkovej. V relácii Týždeň v kultúre televízie TA3.

Muž, ktorý si nepamätal

Smrdel osemdesiatymi rokmi, indulónou a pitralonom. A ešte ruskými autormi na sklonku dňa. Rozčítaná Kyselina sírová v mojich rukách mu zakalila pohľad, ním odprevádzal to, čomu nerozumel, len povrchne skĺzol po titule.

Laboratórium (výber)

(som bežkyňa na dlhé trate s krátkymi pauzami na preglgnutie vzduchu hovorí
počas týchto náhodných zastavení zadŕhavo na ňu padajú vety každá má v sebe predsavzatie a váži aspoň tonu, ako ich potom odvliecť so sebou, zjesenené kvádre vody ostré lúče a potom bežať a nepozerať či uteká niekam alebo pred niečím alebo...)