Texty múdre

So ženami bez domova

red.

Stratégie prežitia aj javy spojené s bezdomovectvom sú rodovo podmienené. Ženy čelia vyššiemu riziku chudoby než muži, ale medzi ľuďmi bez domova tvoria menšinu. Vysvetliť to možno tzv. skrytým bezdomovectvom: ženy ohrozené chudobou svoj odchod na ulicu často odďaľujú napríklad zotrvávaním v násilných a nevyhovujúcich vzťahoch, prespávaním u známych alebo priateľov a nadväzovaním účelových krátkodobých vzťahov. Uvádza sa to v publikácii Zpátky ze dna: zaostreno na ženy, ktorú na základe kvalitatívneho výskumu vydala organizácia Jako doma. Prečítajte si výber z hlavných zistení výskumu.

Inakosť, homosexualita, performatívne roly (a queer) v (post)modernej maďarskej poézii

red. and Zoltán Csehy

„Kým na začiatku 20. storočia v maďarskej poézii dominuje asociatívno-erotizovaný postup, integrácia antickej tradície a do istej miery aj pansexuálny charakter zobrazenia inakosti, v 40. rokoch sa už prejavujú aj explicitnejšie stratégie v nárazníkovej zóne 'normálnosti' a 'deviácie'. Subkultúrne stratégie sa zviditeľnia po roku 1989, napriek tomu prvý otvorene homosexuálny básnik András Gerevich publikuje svoju prelomovú zbierku až v roku 2005. “ Píše Zoltán Csehy v štúdii o queerovej poézii. Táto štúdia vyšla pôvodne v časopise pre výskum svetovej literatúry World Literature Studies (1/2016), ktorý vydáva Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied.

Ženy na úteku čelia hrozbám, ktoré zostávajú na okraji záujmu

red.

V roku 2015 utieklo do Európy viac ako milión ľudí. Medzi prvými prichádzali najmä muži, situácia sa však postupne mení a viac ako polovica ľudí na úteku v súčasnosti sú ženy a deti. Utečenky čelia zvýšenému riziku obchodovania s ľuďmi, fyzického a sexuálneho násilia, krádeže alebo vydierania. Tieto riziká však zostávajú na okraji medzinárodného politického záujmu.

Prekliatie exilu možno zažehnať

red. a Irena Brežná
Irena Brežná o prekonávaní strachu z neznámeho

Ako odpovedala Irena Brežná na otázku, čo robiť proti strachu z neznámeho a kde nájsť domov v exile na večernej diskusii venovanej otázkam migrácie v Kunsthalle Bratislava? Dozviete sa v úryvku z knihy Nevďačná cudzin(k)a. 

O kostlivcoch v skrini

red. a Jana Juráňová
Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

„Ak budeme vedieť o kostlivcoch v skrini našich dejín a nebudeme ich tam viac schovávať, nebudú strašiť. Neobliekajme ich do uniforiem a nerobme z nich kultúrne vzory. Radšej sa na nich učme anatómiu našej národnej pamäti.“ Prečítajte si reakciu spisovateľky Jany Juráňovej na plazivé prejavy fašizmu v našej spoločnosti.

Bezútešné dni sa radili k sebe

red. a Hana Gregorová
Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

„V tej chvíli aj Tajovskému začali tiecť slzy. Všetci sme plakali nahlas. Na naše otázky, čo s nami bude ďalej, premohol bolesť zo zrady a svojím charakteristickým 'nebojte sa, nakoniec bude dobre,' v nás vzbudzoval vieru.
'Aj keby celý svet upadol do novej vojny, musí zvíťaziť právo. Spravodlivosť a pravda sa nikdy nedali nadlho umlčať, nedajú sa ani teraz.'“
Spisovateľka Hana Gregorová spomína na udalosti po vyhlásení Slovenskej republiky v marci 1939. 

Vladárstvo v rodine

Katarína Zavacká a red.
Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Obludnosť ustanovení zákona vo vzťahu k postaveniu ženy v spoločnosti a v rodine obsahovali záverečné slová spravodajcu: „...mnohé povolania ukladajú občanom povinnosť hrdinstva a prípadne aj obeť života. Stav manželský a materstvo je takým svätým povolaním, ktoré vyžaduje tiež hrdinskosť, a ak je treba, i obeť života." Historička Katarína Zavacká cituje vo svojej štúdii tesnopiseckú správu zo zasadnutia Snemu Slovenskej republiky z roku 1939. Čítajte najnovšiu antifašistickú čítanku.

Traumatizovaná spoločnosť

Judith Lewis Herman a red.
Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Do antifašistickej čítanky sme pre vás vybrali úryvok z knihy Trauma a uzdravenie profesorky psychiatrie Judith Lewis Herman. Dočítate sa, že aj spoločnosť môže byť traumatizovaná a čo je kľúčom k jej uzdraveniu.

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

aspekťáčky

Už dlho a rôznymi spôsobmi upozorňujeme na nebezpečné nenávistné tendencie v spoločnosti nielen na Slovensku. Hoci sa do centra verejnej diskusie dostali až po zvolení fašistov do parlamentu, usídľujú sa tu už dlho, prejavujú sa rôzne a sú namierené proti viacerým skupinám obyvateľstva. Nečinne sa tomu nebudeme prizerať ani ďalej, a preto otvárame ružovú antifašistickú čítanku ASPEKTU.
 

Kto sa bojí Medzinárodného dňa žien?

Ľubica Kobová

„Medzinárodný deň žien, ktorý sme na Slovensku poznali skôr vo forme akejsi heslovitej skratky MDŽ, s ktorou spoza chrbta vystrelila ruka s kvetmi (a fľašou lacného brandy), odkazuje na viacero historických udalostí i neudalostí.“ Čítajte o význame a histórii MDŽ v texte Ľubice Kobovej.