Texty múdre

O kostlivcoch v skrini

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

„Ak budeme vedieť o kostlivcoch v skrini našich dejín a nebudeme ich tam viac schovávať, nebudú strašiť. Neobliekajme ich do uniforiem a nerobme z nich kultúrne vzory. Radšej sa na nich učme anatómiu našej národnej pamäti.“ Prečítajte si reakciu spisovateľky Jany Juráňovej na plazivé prejavy fašizmu v našej spoločnosti.

Bezútešné dni sa radili k sebe

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

„V tej chvíli aj Tajovskému začali tiecť slzy. Všetci sme plakali nahlas. Na naše otázky, čo s nami bude ďalej, premohol bolesť zo zrady a svojím charakteristickým 'nebojte sa, nakoniec bude dobre,' v nás vzbudzoval vieru.
'Aj keby celý svet upadol do novej vojny, musí zvíťaziť právo. Spravodlivosť a pravda sa nikdy nedali nadlho umlčať, nedajú sa ani teraz.'“
Spisovateľka Hana Gregorová spomína na udalosti po vyhlásení Slovenskej republiky v marci 1939. 

Vladárstvo v rodine

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Obludnosť ustanovení zákona vo vzťahu k postaveniu ženy v spoločnosti a v rodine obsahovali záverečné slová spravodajcu: „...mnohé povolania ukladajú občanom povinnosť hrdinstva a prípadne aj obeť života. Stav manželský a materstvo je takým svätým povolaním, ktoré vyžaduje tiež hrdinskosť, a ak je treba, i obeť života." Historička Katarína Zavacká cituje vo svojej štúdii tesnopiseckú správu zo zasadnutia Snemu Slovenskej republiky z roku 1939. Čítajte najnovšiu antifašistickú čítanku.

Traumatizovaná spoločnosť

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Do antifašistickej čítanky sme pre vás vybrali úryvok z knihy Trauma a uzdravenie profesorky psychiatrie Judith Lewis Herman. Dočítate sa, že aj spoločnosť môže byť traumatizovaná a čo je kľúčom k jej uzdraveniu.

Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Už dlho a rôznymi spôsobmi upozorňujeme na nebezpečné nenávistné tendencie v spoločnosti nielen na Slovensku. Hoci sa do centra verejnej diskusie dostali až po zvolení fašistov do parlamentu, usídľujú sa tu už dlho, prejavujú sa rôzne a sú namierené proti viacerým skupinám obyvateľstva. Nečinne sa tomu nebudeme prizerať ani ďalej, a preto otvárame ružovú antifašistickú čítanku ASPEKTU.
 

Kto sa bojí Medzinárodného dňa žien?

„Medzinárodný deň žien, ktorý sme na Slovensku poznali skôr vo forme akejsi heslovitej skratky MDŽ, s ktorou spoza chrbta vystrelila ruka s kvetmi (a fľašou lacného brandy), odkazuje na viacero historických udalostí i neudalostí.“ Čítajte o význame a histórii MDŽ v texte Ľubice Kobovej.

Ženská národná rada

24. februára 1924 bola založená Ženská národná rada. Jej vznik bol významným krokom k rozvíjaniu a zveľaďovaniu ženského emancipačného hnutia v novovzniknutom Československu. Prečítajte si viac.  

Obrus, klinčeky a rodová demokracia – téma (nielen) na MDŽ

Jana Cviková na konci minulého storočia napísala: „Dnes si chcem pomenovať tento deň nanovo, chcem mu vrátiť zmysel ako dňu pripomínajúcemu ľudské práva žien aj v dnešnej (patriarchálnej) SR, ktorá pri formovaní demokracie pričasto ´zabúda´ zaradiť do svojich priorít demokraciu rodovú.“ Tento text je aktuálny aj dnes. Veď rodovú demokraciu potrebujeme aj v roku 2016!

Histórie žien: ako si ženy volebné právo vymohli

Pred deväťdesiatimi tromi rokmi bola založená Ženská národná rada. Pri tejto príležitosti sme pre vás vybrali úryvok zo štúdie Ľubice  Kobovej Načo je (komu) volebné právo? Jeden z príbehov volebného práva žien na Slovensku. Prečítajte si o politickom aktérstve žien v minulosti, o zápase za ženské volebné právo na začiatku 20. storočia. Celú štúdiu nájdete v aspektovskej publikácii Histórie žien (ASPEKT 2007).

Feminizmus a antifašizmus v texte Virginie Woolf

Ako súvisí patriarchát a fašizmus? Prečo je feminizmus vo svojej podstate antifašistický? Čítajte mrazivo aktuálny úryvok z knihy Virginie Woolf Tri guiney, ktorá vyšla v roku 1938.