Texty múdre

Kotov Hamlet so ženou spája „slabošstvo“ – termín, ktorý má jasné negatívne morálne implikácie. Jesenská (rovnako i českí prekladatelia Saudek a Urbánek, a napr. i Hviezdoslav) použije slovo „krehkosť“, slovo, ktoré vzťahujeme v prvom rade na materiálnosť, telesnosť – na rozdiel od abstraktného morálneho termínu „slabošstvo“. A na rozdiel od "slabošstva“ je morálne zafarbenie slova „krehkosť neutrálne“.

Zora Jesenská ukázala svojím životom a prácou, aká hlboká môže byť stopa verejne činnej prekladateľskej osobnosti v spoločnosti. Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska jej 9. januára 2017 in memoriam udelil vysoké štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti.

„Žijeme v temnom svete generického maskulína a rodovo nekorektného jazyka. My ženy sa musíme hľadať medzi klientmi, susedmi, občanmi, kolegami, študentmi a neraz z nás aj v práci robia nielen zamestnancov, ale aj celkom konkrétne záhradníkov, manažérov či predavačov." Vyberáme článok Sone Hrúzikovej o rodovo vyváženom používaní jazyka.

Stratégie prežitia aj javy spojené s bezdomovectvom sú rodovo podmienené. Ženy čelia vyššiemu riziku chudoby než muži, ale medzi ľuďmi bez domova tvoria menšinu. Vysvetliť to možno tzv. skrytým bezdomovectvom: ženy ohrozené chudobou svoj odchod na ulicu často odďaľujú napríklad zotrvávaním v násilných a nevyhovujúcich vzťahoch, prespávaním u známych alebo priateľov a nadväzovaním účelových krátkodobých vzťahov. Uvádza sa to v publikácii Zpátky ze dna: zaostreno na ženy, ktorú na základe kvalitatívneho výskumu vydala organizácia Jako doma. Prečítajte si výber z hlavných zistení výskumu.