Agneša Kalinová
Agneša Kalinová o holokauste
„No keď som si večer ľahla spať, keď som zavrela oči, tak to začalo chodiť ako sprievod. A videla som jedného za druhým, aj tých mojich prešovských kamarátov, aj rodinu, a tak som si vtedy povedala, že nemôžem smútiť za toľkými ľuďmi, že si musím urobiť výber, za ktorými budem smútiť. Aj zástupne za všetkých ostatných, ktorých si pamätám. Určila som si asi päť ľudí: moji rodičia, Edita, Šaňo Földi a ešte moja doma zabudnutá babička."
Ani jeden ženský hlas pre Miloša Zemana
Dúfam, že ste už spustili veľkú kampaň na tému „ani jeden ženský hlas pre Miloša Zemana", pre ktorého sú šľachtici zdegenerovaní preto, že (vďaka právu prvej noci!) "n e m u s e l i z n á s i l ň o v a ť". Zatiaľ čo Zemani a iní plebejci naopak museli rozvinúť svoju p l n ú e n e r g i u, a to „nielen sexuálne".