Veronika Dianišková

(som bežkyňa na dlhé trate s krátkymi pauzami na preglgnutie vzduchu hovorí
počas týchto náhodných zastavení zadŕhavo na ňu padajú vety každá má v sebe predsavzatie a váži aspoň tonu, ako ich potom odvliecť so sebou, zjesenené kvádre vody ostré lúče a potom bežať a nepozerať či uteká niekam alebo pred niečím alebo...)