Jana Juráňová

Malá nočná príhoda

Poviedka z knihy Lásky nebeské

Pri príležitosti 30. výročia Novembra zverejňujeme poviedku Jany Juráňovej Malá nočná príhoda, ktorá vyšla v zbierke Lásky nebeské. O bojovníkoch za ľudské práva trošku inak: „Je noc. Myslel práve na rozkoš, a zrazu lampa. Intelektuál si rukou zacláňa oči. Holá hlava v posteli striedavo prižmuruje a vypliešťa krátkozraké oči, hovorí cudzím jazykom, po anglicky. Holá hlava ako vo väznici, nechce na to myslieť, nebude na to myslieť, veď tam ani nebol tak dlho, aby ho ostrihali, vôbec tam nebol, iba o tom písal. Na výsluchu bol, to áno, ale to ostatné... empatia. Má ten dar.“

 

Rodinná história

Ukážka z knihy Orodovnice

„Sedí a kymáca sa z boka na bok. Cíti pohyby vlaku. Mala by si ľahnúť. Nezaspí, no telo si aspoň oddýchne. Predstavuje si, ako by v súdnej sieni hovorila, že sa chce rozviesť preto, lebo nevedela, že jej svokor udával svojich židovských susedov gestapu a oni potom zahynuli." Prečítajte si úryvok z knihy Jany Juráňovej Orodovnice.

Diplomatka je aj taška pre diplomatov, nie?

Kandidátki na prezidentku príhodi a skúsenosťi

Prinášame výber textov k aktuálnym prezidentským voľbám. O politike, kampaniach, rodových očakávaniach, úsmevoch, domácej a verejnej práci... jednoducho najdlhší slovenský román „Kandidátki na prezidentku príhodi a skúsenosťi“. Prečítajte si rozhovor s prvou kandidátkou na prezidentský post na Slovensku Magdou Vášáryovou, ktorý viedli Jana Cviková a Jana Juráňová v roku 1999. Rozhovor pôvodne vyšiel v časopise Aspekt 2/1999 Osobné je politické.

 

Usmievaj sa!

Kanďidátki na prezidentku príhoďi a skúsenosťi

Muži, keď sú zamračení, tak uvažujú a treba im dať pokoj, aby sa mohli sústrediť na problémy sveta. Ženy, keď sa mračia, tak ich treba potešiť alebo im prikázať, aby sa usmievali.

Všetky sme potencionálne vražedkyne?

Vyberáme z knihy Možnosť voľby

Zmenu vedomia nemožno nastoliť zákonom. Je vždy zložitejšia a je isté, že na rozdiel od radikálnych a tvrdých riešení sa z nej nedá tak ľahko vytĺkať politický kapitál. Ak istá skupina ľudí v spoločnosti začne hovoriť o „vraždení neviniatok“, mnohí a mnohé zľaknú sa a pridajú sa k pochybnému a nebezpečnému diskurzu.

Som pesimistka v politike, vo vojne aj vo feminizme

Rozhovor so Slavenkou Drakulić

Viete, nacionalizmus je pre ženy vždy a všade rovnaký. Nacionalisti proklamujú potrebu rodiny, chcú, aby ženy rodili viac a viac detí. Viac Chorvátov, viac Slovákov..." Prečitajte si rozhovor Jany Cvikovej a Jany Juráňovej so spisovateľou Slavenkou Drakulić, ktorý bol uverejnený v časopise Aspekt 3/1994.

Moje 20. storočie s Agnešou Kalinovou

Z knihy Mojich 7 životov

Prvé stretnutie s Agnešou Kalinovou bolo viac-menej náhodné – na filmovom festivale v Karlových Varoch celkom v začiatkoch deväťdesiatych rokov. Kamarátka, ktorá ma s ňou zoznámila, mi ju vopred vychválila: ´Musíš ju spoznať, má takú krásnu slniečkovskú tvár.´ Agneša Kalinová o mne nič nevedela, no prijala ma milo, vrúcne. A tak, keď som v roku 1992 doputovala do Mníchova ako spolupracovníčka vtedajšieho Českého a slovenského vysielania Slobodnej Európy, mala som tam už svoju dobrú známu." Opisuje spisovateľka Jana Juráňová stretnutie s Agnešou Kalinovou, ktoré sa zmenilo na dlhoročné priateľstvo a viedlo k napísaniu knižného rozhovoru Mojich 7 životov. 

Videla všetkým a všetkému pod kožu

Spomienka na Jaroslavu Blažkovú

Prečítajte si, čo na spomienkovom podujatí v Bratislave o nedávno zosnulej spisovateľke Jaroslave Blažkovej a o vzácnosti medzigeneračného priateľstva povedala spisovateľka a vydavateľka Jana Juráňová.

 

Agneša Kalinová o holokauste

Úryvok z knihy Mojich 7 životov

No keď som si večer ľahla spať, keď som zavrela oči, tak to začalo chodiť ako sprievod. A videla som jedného za druhým, aj tých mojich prešovských kamarátov, aj rodinu, a tak som si vtedy povedala, že nemôžem smútiť za toľkými ľuďmi, že si musím urobiť výber, za ktorými budem smútiť. Aj zástupne za všetkých ostatných, ktorých si pamätám. Určila som si asi päť ľudí: moji rodičia, Edita, Šaňo Földi a ešte moja doma zabudnutá babička."

Odvrátená tvár tvorby Mila Urbana

Ako je možné, že ani viac než 70 rokov po druhej svetovej vojne a takmer tri desaťročia po skončení štátneho socializmu nedošlo ku kritickej reflexii práce a názorovej orientácie významného prozaika, ktorý kolaboroval s fašistickým režimom?