Jana Juráňová
Jana Juráňová: Dobroš sa nemusí zastreliť
„Ako na Nový rok, tak po celý rok,“ pomyslel si Dobroš. Alebo to povedal nahlas? Povedal to on alebo Ďuso, s ktorým sedí pri televízii? Alebo to povedal niekto v televízii? S boľavou hlavou sa to ťažko identifi kuje. Ďuso zahryzuje kvasené uhorky a popíja slabé pivo, núka aj Dobroša, ale Dobroš len sedí a čučí – do telky.
Jana Juráňová: Žila som s Hviezdoslavom
Na druhý deň dopoludnia profesor prišiel zavinšovať nový rok. Pri káve presviedčal Iloninho muža, aby prišiel do Prahy na májové slávnosti ako zástupca Slovákov. Vraj ho tam privítajú, ako sa patrí. Bude mať možnosť predniesť reč a zúčastní sa na všetkých slávnostných podujatiach. Ilonin muž sa potešil, no Ilona videla, že ho trápi to, o čom vedeli len oni dvaja.
Jana Juráňová: Orodovnice
„Príď na ochranársky ples a tam si určite niekoho nájdeš,“ povedala jej vtedy dávno akási kamarátka. Elena to skúsila a naozaj si našla. Bola hrdá, že má priateľa z takej progresívnej oblasti. Po čase sa stal hrdinom. Občas rečnil na tribúnach, občas stál za tribúnou, organizoval, pracoval, plánoval, menil svet, na nič iné nemal čas. Vyčítal jej, že s ním nespolupracuje, nepomáha mu prepisovať texty, telefonovať, práce bolo veľa.
Jana Juráňová: Tvorca mŕtvych celebrít
Kolegovia a kolegyne išli na obed a Ján Zostatok zostal sám v kancelárii, zjedol si svoj rožok s maslom a diétnou salámou a zavolal Cicuške. Keď si povedali, čo nakúpiť a čo uvariť, Cicuška mu dala k telefónu Micušku. Ján Zostatok mňaukol do telefónu a Micuška mu odpovedala. Zasa mňaukol a ona mu zasa odpovedala. Bolo to dojemné.
Jana Juráňová: Tvorca mŕtvych celebrít, z knihy Lásky nebeské.
Jana Juráňová: Dobroš sa nemusí zastreliť
Zavolala si Lukášových rodičov. Dúfala, že príde matka. Chcela jej povedať, že navrhne jej syna na vyhadzov zo školy, ale prišiel otec, a tak trochu ubrala. No upozornila ho, že môže ten vyhadzov navrhnúť, ak... Skočil jej do reči.
Žila som s Hviezdoslavom
Jana Juráňová síce s Hviezdoslavom žiť nestihla, zato našla v zaprášených archívoch a svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej, rodenej Novákovej. Náplňou života pani Hviezdoslavovej nebol nikto iný ako On, veľký básnik. „A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. A bolo sa o čo starať.“
Prvé vydanie knihy je vypredané, kúpiť si môžete druhé vydanie.
Orodovnice
Jedna nevydarená rodinná oslava a jeden pohreb na konci. Medzitým sa odvíja bohato vrstvený obraz, ktorý postupne košatie z rozprávania Ruženy, Kláry a Eleny - žien, ktoré sa s Dejinami, (Slovenským štátom, komunizmom i ich pokračovaním) dostávajú do kontaktu len sprostredkovane.