Autorky, redaktorky, prekladateľky

Kristína Soboň

V roku 2024 ilustrovala a graficky stvárnila autorský knižný preklad, ktorý vyšiel v Knižnej edícii ASPEKT: Alexandra Salmela 56, či? 

Autorka fotografie: Dorota Holubová

Alexandra Salmela

Publikuje vo fínčine i v slovenčine, prekladá. V roku 2024 jej v Knižnej edícii ASPEKT vyšiel autorský preklad epizodickej prózy 56, či? (56, oletan).

Autorka fotografie: Milka Alanen

Barbora Hrínová

1791

Vo svojom knižnom debute Jednorožce prináša osem poviedok a v nich výrazný generačný pohľad. Jej skúsenosť však nie je viazaná len na mladšiu generáciu. Postavy sú aj nie sú z tohto sveta a mnohé je tu „queer“, ale zas nie výnimočné, veď aj čudo môže mať masový výskyt. 

V roku 2021 získala za tento debut literárnu cenu Anasoft litera a Cenu René.

Pavlína Fichta Čierna

red.

Tvorí v oblasti mediálneho umenia a filmu. Zaoberá sa sociálnymi témami a jej diela sú charakteristické dokumentárnymi prvkami. Využíva pri tom nástroje nových médií a systematicky sa pohybuje na hraniciach iných disciplín.

S ASPEKTOM o. i. spolupracovala na knihe Jany Juráňovej Lásky nebeské (2010) a Jany Bodnárovej Koža (2019).

Jana Bodnárová

Významná slovenská spisovateľka, autorka kníh pre deti i dospelých, venuje sa aj tvorbe video performancií. V Knižnej edícii ASPEKT vyšli doteraz štyri autorkine knihy: roku 2005 Insomnia s textami Mandolína, Nočná samovrava a Popríbehy; roku 2008 Takmer neviditeľná, bola finalistkou ceny Anasoft litera; roku 2019 Koža, ktorá sa dostala do desiatky ceny Anasoft litera a v roku 2022 Patchwork v bielej, bola tiež finalistkou ceny Anasoft litera.

Jana Juráňová

Jana Juráňová vydala od svojho knižného debutu v roku 1993 už ďalších sedem kníh próz a románov, napísala knihy pre deti a je autorkou viacerých divadelných a rozhlasových hier. V roku 2020 jej vyšiel v Knižnej edícii ASPEKT román Naničhodnica, ktorý sa dostal do päťky literárnej ceny Anasoft litera

Monika Mitášová

red.

Venuje sa teórii, interpretácii a kritike súčasnej architektúry. 

Irena Brežná

red.

Život a tvorbu Ireny Brežnej formovala zlomová skúsenosť emigrácie v roku 1968. Už od detstva milovala jazyk/jazyky. Emigrácia ju pripravila o slovenčinu, no zároveň získala nemčinu ako literárny jazyk. Šiestou knihou, ktorá jej vyšla v slovenčine sú Postrehy emigrantky: eseje, prózy, reportáže. 

 

 

Agneša Kalinová

Známa tvár Kultúrneho života a Slobodnej Európy - novinárka, redaktorka, prekladateľka a filmová i politická publicistka. So spisovateľkou Janou Juráňovou pripravili knižný rozhovor Mojich 7 životov (ASPEKT 2012, 2. vyd.), v ktorom pre seba i pre nás „zopakovala" vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie.

Andrea Bokníková

O literárnej vedkyni, zostavovateľke čítanky Potopené duše. Z tvorby slovenských poetiek v prvej polovici 20. storočia (2017).