Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika (e-kniha)

literárne úvahy • interpretácie • recenzie
Známa slovenská a slovinská poetka, prozaička a literárna vedkyňa Stanislava Chrobáková Repar sa v tomto súbore textov predstavuje predovšetkým ako literárna kritička a esejistka. 
 
Kniha s príznačným titulom odkazujúcim na klasický manifest Hélène Cixous Smiech Medúzy je výsledkom autorkinho takmer dvadsaťročného systematického úsilia aplikovať podnety feministického myslenia v slovenskej a slovinskej kultúre. Texty uverejnené v knižnom súbore Bielym atramentom: feministická literárna kritika a gynokritika odzrkadľujú erudíciu S. Chrobákovej Repar ako literárnej vedkyne, ale aj estetičky a filozofky so širším myšlienkovým rámcovaním predmetu výskumu. Pôvodne časopisecky publikované texty (a dva knižné doslovy), doplnené o autorský úvod, sú príspevkom k súčasnému uvažovaniu o literatúre a rodových dimenziách spoločnosti vo viacerých ohľadoch.
 
Autorka v knihe kriticky nasvecuje diela odbornej i krásnej literatúry z pera slovenských i inonárodných autoriek (Blažková, Haugová, Farkašová, Brežná, Juráňová, Cviková, Ferenčuhová, Szymborska, Plath, Kahlo, Makarovič, Ugrešić, Frýdlová, Kalnická, Tokarczuk, Tratnik...), ako aj autorov (Barša, Lipovetsky), ktorí premýšľajú o podobách "ženskosti" a jej konštruovania.
 
Objednajte si e-knihu a hneď môžete začať čítať.
Objednajte si papierovú knižku a užite si šuchot strán.
 
1742
 
Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
 
Názov knihy napovedá, že v nej našli uplatnenie najmä moje (post)feministické výskumy literatúry v spojení s literárnou kritikou a uvažovaním nad konkrétnymi textami, ktoré som mala príležitosť recenzovať pre viaceré časopisy v ostatných dvoch desaťročiach. Ide o prvú knihu na Slovensku priamo z oblasti feministickej literárnej kritiky a „gynokritiky“, resp. jej ďalšieho prevtelenia do „gynesis“. V podstate by sme teda mohli hovoriť o akejsi (oneskorenej) slovenskej premiére...
 
Písanie „bielym atramentom“ – aj ako „priestor štruktúrnej nevery“, ktorý je mocenskými hierarchiami často bagatelizovaný a zamlčiavaný – totiž ženské výkony v literatúre nielen explicitne zviditeľňuje, ale ich aj implicitne zneviditeľňuje. Biely atrament je, obrazne povedané, atramentom a zmizíkom v jednom. Prečo?
 
Prečítajte si ukážku z knihy:
 
Feministická literárna veda alebo nepriznané disidentstvo? recenzné zamyslenie Stanislavy Chrobákovej Repar nad monografiou Jany Cvikovej Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre. 
 
"Písať jedným dychom pre publikum znalé aj neznalé problematiky, naklonené aj nenaklonené feminizmu, oslobodené duchom aj uväznené v stereotypoch (rodových aj tých akademických) je nepochybne vnútorne protirečivé podujatie. Tak to sama vnímam a tak som to vnímala aj u Jany Cvikovej."
 
OBSAH
Úvod - Ženská verzia zmyslu
 
I. HARD
Sebareflexia vedy ako súčasť uvažovania o archetypoch (Zdeňka Kalnická)
Feminizmy – cesta k posthumanizmu (Pavel Barša)
Niekoľko slov o cibuli… alebo o postfeminizme (Vlasta Jalušič et al.)
„Patchwork“ ako metóda písania (Etela Farkašová)
Améryho úvahy o transformovanom „ja“ (Jean Améry)
Pamäť migrantiek (Pavla Frýdlová)
Arachné: Druhostvorenie trojobrazu (Etela Farkašová)
Feministická literárna veda alebo nepriznané disidentstvo? (Jana Cviková)
Prežijú iba ženské ikony (Kate Bolick, Gilles Lipovetsky)
 
II. SOFT
„Konečná je len odovzdanosť poézii“ (Mila Haugová)
To je úroda! (Mária Ferenčuhová, Katarína Kucbelová, Jana Pácalová, Anna Snegina, Wisława Szymborska)
Stojí redukcia mimo vedomia? (Mila Haugová)
Estetická konštanta: „Tá zamlčaná“ (Svetlana Makarovič)
„Matný purpur“ (Sylvia Plath)
Labyrint s otvorenou klenbou (Mila Haugová)
„V oku hurikánu“ (Olga Tokarczuk)
„So slovami neviem zaobchádzať“ (Frida Kahlo)
„Chcela by som byť blchou v tvojej brade“ (Jana Juráňová)
V zrkadlách jazykov (Irena Brežná)
„Boh pulzuje v premenách“ (Olga Tokarczuk)
Paralely „Happyendov“ (Jaroslava Blažková)
Mapovanie „divokých zón“ (Suzana Tratnik)
Euroskepticizmus očami „literárnej vagabundky“ (Dubravka Ugrešić)
 
Bibliografická poznámka