Niekde ku koncu

Memoárová próza britskej spisovateľky v preklade Jany Juráňovej
Diana Athill
Preklad: 
Jana Juráňová

V auguste 2019 vychádza memoárová próza britskej spisovateľky a vydavateľskej editorky Diany Athill (1917 – 2019), ktorú napísala ako 89-ročná. Originál Somewhere towards the End vyšiel v roku 2008 ako v poradí už jej piata spomienková kniha. O starobe – vlastnej i svojich blízkych – píše s ľahkosťou, no bez zľahčovania.

Tlačená kniha je už vypredaná, požičať si ju môžete v knižnici Aspektu. Objednajte si e-knihu a môžete čítať. 

Keď sa začnete zaoberať starobou, narazíte na to, že sa nechcete nechať deprimovať a kaziť náladu ešte aj iným, a tak sa snažíte zameriavať skôr na príjemnejšie stránky života: ako sa vyrovnať s tým, že sme smrteľní, ako si zabezpečiť sústavnú prítomnosť mladých, ako objavovať nové obzory a podobne. Žijem už dosť dlho, aby som mohla pozorovať, ako veľmi sa zmenil spôsob, ktorým staroba ovplyvňuje životy žien, menej životy mužov, lenže od nich sa vždy aj menej očakávalo.

 

Dôležitosť sexu ustupovala, čo sa prejavovalo tak, že mnoho iných vecí sa stalo oveľa zaujímavejšími. Sex častejšie ničí individualitu mladých žien než mladých mužov, pretože sexuálny život ničí ženy oveľa viac ako mužov. Kedysi som bola presvedčená, že ten rozdiel ide na vrub výchovy, že ho možno pripísať formovaniu mladých ľudí, ale nie je to tak. Výchova má posilňujúci účinok, ale v zásade je to vec biologickej funkcie. Neexistuje telesný dôvod, prečo by sa muž nemohol otočiť a odísť od akéhokoľvek sexuálneho aktu, ktorého sa zúčastnil, zatiaľ čo každý sexuálny akt, ktorého sa zúčastňuje žena, je potenciálnym zdrojom zmeny jej spôsobu bytia, a to na celý zvyšok života. On jednoducho aktivuje existenciu inej ľudskej bytosti; ona ju musí vytvoriť zo svojej vlastnej telesnej podstaty, vynosiť ju v sebe, je k nej pripútaná, či sa jej to páči, alebo nie. Tvrdiť, že pilulka ju oslobodila, je úplný nezmysel. Môže síce zabrániť počatiu, ale len za cenu drastickej chemickej intervencie, ktorá úplne rozhodí jej telesné funkcie. Keďže naše telá sú uspôsobené tak, aby vynosili deti, potrvá ešte mnoho generácií, kým budú ženy oslobodené od psychických schém, ktoré im diktuje ich telesnosť, nech je pre ne akokoľvek jednoduché prehltnúť pilulku, a je celkom možné, že sa im takúto psychickú slobodu nepodarí nadobudnúť nikdy. Nateraz sa nedá úplne presne zistiť, koľko z osobnosti človeka determinujú chemické procesy, isté však je, že niečo áno. Vzhľadom na to sa ženy v celom procese často strácajú, práve keď sú na vrchole svojej fyzickej aktivity. Mnohé si uvedomia, kto vlastne sú, akou sú osobnosťou až v strednom veku a niektoré to nezistia nikdy. Ja som začala vnímať záblesky vlastnej osobnosti skôr než väčšina žien, pretože mi nebolo dopriate manželstvo a rodenie detí, ale aj tak som si samu seba uvedomovala oveľa jasnejšie až neskôr, keď sa sex z môjho života jednoducho vytratil.