Obraz muža a ženy v slovenskom paremiologickom fonde

Súčasná spoločnosť charakteristická rodovo stereotypnou výchovou, diskrimináciou žien i mužov v rôznych sférach ich pôsobenia a uplatňovaním rodovo nekorektného jazyka je odrazom dlhodobého historického vývinu spoločnosti.

Rodovo stereotypné obrazy úplne prirodzene prenikli do ústnej ľudovej slovesnosti, s ktorou sa oboznamujeme v útlom veku a ktorá sa spolupodieľa na utváraní našej rodovej identity. Parémie zozbierané A. P. Zátureckým v Slovenských prísloviach, porekadlách a úsloviach ženám pripisujú nasledujúce rodovo stereotypné vlastnosti:

1. Ženy rady klamú:
Never čertu, ani starej babe. - Ani to čert nevymyslí, čo má žena v svojej mysli. - Cudziemu psovi, koňovi a žene never. - Tri razy môžeš veriť žene: raz, že je tvoja, keď ju vedieš od oltára; druhý raz, keď sľahla, že bola samodruhá, a tretí raz, keď zomrie, že bola chorá.

2. Žena je klebetná, hašterivá a rozpráva oveľa viac ako muž:
Kde husi, tam gag; kde ženy, tam jak. - Kde husi, tu smrad a štebety; kde ženy, tu svár a klebety. - Ženská robota a ženská reč nemá konca. - Vadia sa strigy o list, ženy o svoje pletky. - Psa nepreštekáš, vrany neprekváčeš, ženu nepreškriepiš. - Sviňu nepresviníš, vlka neprevlčíš, babu nepreškriepiš, sedliaka neoklameš. - Žena musí mať posledné slovo. - Žena muža jazykom bije a muž ženu päsťou. - Žena si zuby jazykom zoderie. - Oženil sa, aby sa mal s kým vadiť. - Dievča klebetnica je daromnica. - Dve-tri ženy jarmok zrobia.

3. Žena je prehnane citlivá, rýchlo mení náladu:
Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa - to všetko na zajačom chvoste visí. - Psovi, keď spí, Cigánovi, keď sľubuje, a žene, keď plače, never.

4. Žene sa neodpúšťajú prípadné „zlozvyky", predovšetkým alkoholizmus:
Keď je žena opitá a keď chlap plače, to je veľmi škaredé. - Keď krava pije, bude i vôl. - Ktorá rada v krčme drobí, tá nerada doma robí. - Opilá žena, ostrihaná sviňa, skosené konope, všetko je jednaké.

5. K očakávaným a ceneným vlastnostiam ženy/dievčaťa patrí krása, pokora, dobro, pracovitosť a poctivosť, ojedinele sa k nim pridávajú i finančné pomery rodiny dievčaťa:
Dievča krásne ako kvet, dobré ako med, tichučké ako muška a do roboty ako sršeň. - Panna bez pokory, starena bez podpory. - Panna nemá ani ruku vyše lakťa ukázať. - Strom bez kvetu a panna bez studu zriedka k akému úžitku prídu. - Krásna panna, polovica vena. - Nežije krása, ale poctivosť. - Pekné každému sa ľúbi. - Dobrá žena nepotrebuje vena. - Dobrá žena aj z čerta anjela spraví; ale zlú ženu ani desať anjelov na dobrú nepremení. - Dobrá žena robí dobrého muža. - Panna na päť p: poctivá, pekná, pracovitá, peňažitá, pobožná. - Bársi je hrbatá, keď je len bohatá. - Hoci som ja rohatá, keď som ja len bohatá. - Krásna si, krásna, ale kapsa prázdna.

Múdrosť nebýva častá: Pekná hlavička, len škoda, že je prázdna. - Škoda krásy, kde rozumu nieto. - Z peknej misky sa nenaješ, keď je prázdna.

6. Žena má byť pri nadväzovaní vzťahu pasívna:
Sadaj ty aj v kúte, až budeš statočná, nájdu te. - Dobrú jalovičku aj na maštali nájdu. - Dobrý tovar kupca nájde. - Dobrý kôň i na maštali kupca nájde a podlého po jarmokoch vodia.

7. Ak sa dievča nevydá, stáva sa príťažou pre svoju rodinu:
Dievča do dvanásteho roku češ, do šestnásteho strež, po šestnástém dekuj temu, kto ti vynesie galibu z domu. - S dievčaťom sa do desiateho roku teš, do pätnásteho češ, do dvadsiateho strež a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme ťarchu z domu, až jej pozbudeš. - Sedem rokov češ, sedem hreš, sedem strež, a potom zaplať tomu, kto ti vezme biedu z domu. - Do desiateho roku češ, do dvadsiateho strež, a po dvadsiatom zaplať tomu, kto ti vezme zlodeja z domu. - Stará dievka ako krosná v dome zavadzia. - Stará dievka, keď sa nemá s kým vadiť, aj s tým plotom sa ešte vadí. - Stará dievka sa aj s kríkom vyvadí. - Stará kočka a stará dievka nikde miesta nemajú, vždycky sa túlajú.

K stereotypnému obrazu muža patria tieto vlastnosti:

1. Muž nemusí byť krásny:
Chlap nech je len trochu krajší od čerta, už je dosť pekný. - Keď je chlap len kúštik krajší od čerta, už je pekný a keď je dievča len kus mrzkejšie od anjela, už je mrzkô.

2. Muž je aktívny pri hľadaní partnerky:
Chodil po celom háji, odťal na samom kraji; a dostáva rady, ako si má nájsť správnu ženu: Kravu a ženu najlepšie po známosti brať. - Nevyberaj ženu v tanci, ale v poli medzi ženci. - Z mesta pes a žena z dediny - to dobré nebýva. - Nepozeraj na dievčatko, ako ono tancuje, ale pozri do police, ako hrnce pucuje.

3. Mužovi sa odpúšťajú jeho zlozvyky:
Chlap, ktorý nefajčí, teľacinou smrdí.

Stereotypne je vykreslený aj vzťah muža a ženy:

1. Muž je vo vzťahoch dominantný:
Žena je len vecheť oproti mužovi. - Beda tomu domovi, kde rozkazuje krava volovi. - Beda tomu dvorovi, kde rozkazuje krava volovi. - Beda tomu domu, kde muž nosí praslicu a žena palicu. - Beda tomu domu, kde chlap nosí kytľu a žena gate. - Nešťastný taký dom býva, kde kohút mlčí a sliepka spieva. - Nešťastný taký dom býva, kde kohút kotkodáka a sliepka kikiríka; ak nie je dominantný, býva vysmiaty: Ona nosí klobúk. - On je pod pantofľou. - Všade sa sukne ženy drží.

2. Žena je ozdobou muža:
Muž je hlava, žena koruna na nej.

3. Muž je živiteľom rodiny, orientuje sa na verejnú sféru, žena sa orientuje na domácnosť a deti, pričom jej hodnota sa môže merať podľa toho, či je matkou:
Dobrý gazda pracuje, múdra žena gazduje. - Chlap do sveta, žena nech doma sedí. - Kto chce peknú ženu mať, musí na ňu nakladať. - Gazda na dvore a gazdiná v komore panuje. - Gazdinú po pitvore a gazdu po dvore poznať. - Gazdu poznať po streche a gazdinú po stene. - Pozri dvor, vidíš gazdu; pozri kuchyňu, vidíš gazdinú. - To je žena, čo deti rodí. - Nech sa nežení, kto ženu a deti nemá čím vyživiť. - Dieťa ide za matkou ako teliatko za kravou. - Keď umrie otec, sú deti len polsiroty; keď umrie matka, sú celé.

4. Fyzické násilie na ženách je dovolené:
Keď ženu ubiješ, akoby si roľu poviezol. - Keď muž zlú ženu vybije, ako by roľu pohnojil. - Peniaze sú dobré čítané a žena bitá. - Žena je ako drevená nádoba; ak ju nepobiješ, rozsuší sa.

Paremiologický fond teda spolu s ďalšími aspektmi (náboženstvo, vplyv médií, výchova v rodine a škole atď.) prispieva k odlišovaniu mužskosti a ženskosti. Ústna ľudová slovesnoť tak zároveň potvrdzuje, že rodové stereotypy a nerovnocenné postavenie muža a ženy v spoločnosti je v našom podvedomí zakorenené viac, ako si chceme pripustiť.

Monika Kováčiková (1983), doktorandka na Katedre slovenského jazyka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, venuje sa kognitívnej lingvistike a sociolingvistike.

Použitá literatúra
ZÁTURECKÝ, Adolf Peter. 1965. Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. 61-461-65.

Ako citovať tento článok:

red. Obraz muža a ženy v slovenskom paremiologickom fonde In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 27/07/2011. Získané 18/10/2019 - 18:53. Dostupné na http://aspekt.sk/node/127