Stačí neznásilňovať

Čo sa stalo v predraženom hotelovom apartmáne, ktorý mala upratať žena zo západoafrickej Guiney? Podľa jej slov ju sexuálne napadol ubytovaný hosť. Že to bol šéf MMF, sa dozvedela neskôr.

Potešili ma komentáre niektorých mužov o generáciu mladších než obvinený: Ak by sa to stalo u nás, chyžná by letela z práce, hosťovi by sa hotel ospravedlnil a prípad by sa ututlal. Stalo sa to však v USA, a aj bohatí Európania si musia zvyknúť, že ženy sú ľudia - aj tie chudobné a čierne.

Vynoril sa mi v pamäti dlhý rad románov z 19. storočia, v ktorých sa príbeh chudobnej slúžky znásilnenej alebo inak poníženej bohatým mužom končí tragédiou. Autor alebo autorka stojí na strane obete, spoločnosť, zobrazovaná v takejto literatúre kriticky, stojí, naopak, za násilníkom.

No keď ide o život a keď ide do tuhého, literatúra ide bokom. Vdova po Albertovi Moraviovi, talianska spisovateľka Carmen Llera Moravia vyhlásila, že násilie sa určite nestalo, lebo ona mala s obvineným vždy len tie najlepšie sexuálne skúsenosti. Že by preto, že nie je čierna a nikdy mu neupratovala hotelovú izbu? Naozaj niet nad empatiu ženy voči žene - po manželovi slávnej a bohatej, voči chyžnej - tmavej, bez občianstva, zato s ľudskými právami.

Dotyčná Afričanka je z chudobného prostredia. Ak nebude súhlasiť s mimosúdnou dohodou, ktorá by jej zaručila rozprávkové peniaze, rodina ju k tomu podľa médií dotlačí, lebo vraj často nemajú ani na topánky. Že by trochu nešikovný spôsob riešenia chudoby vo svete zo strany niektorých finančníkov?
No nie všetci muži by boli cez médiá prezentovaní tak ľútostivo ako Strauss Kahn. Ak by bol násilníkom gej, katolícky kňaz či muž s inou, nie takou silnou „mužskou" rolou, ľudia by ho až tak neľutovali, nehovoriac o tom, že by nemal na kauciu a ani vdova po Moraviovi by sa ho nemala prečo zastať.

Zákony sa k prominentovi postavili ako k bežnému smrteľníkovi, k žene ako k rovnoprávnemu subjektu práva. No obvinený možno napokon nebude odsúdený. Je priveľa tých, čo by to nezniesli. Tvrdia, že ide o sprisahanie, neveria, že čin spáchal. Že by preto, že nikdy netľapli žiadnu ženu po zadku ani nevyslovili nijaký oplzlý komentár? Alebo preto, že mnohé ženy znášajú také komentáre so zaťatými zubami a s nacvičeným úsmevom?

A pritom - o čo ide? Je to jednoduché ako facka, ktorá asi zo strany chyžnej nepadla (inak by ju možno posadili do väzenia za napadnutie prominentného hosťa): Stačí neznásilňovať.

Pôvodne vyšlo v denníku SME 26. mája 2011.