Rodinný a pracovný život v publikáciách ASPEKTU

Vzájomným prepojením rodinného a pracovného života sa zaoberali viaceré štúdie a materiály publikované v Knižnej edícii ASPEKT. Pripomeňme si ich na Medzinárodný deň rovnosti žien a mužov, ktorý naše kolegyne v mimovládnej organizácii Gender Studies v Prahe oslávia 19. júna už po šiesty raz (tentoraz v rámci medzinárodného projektu s účasťou organizácií z Nemecka, Poľska a Slovenska) a ktorý sa v tomto roku venuje zosúlaďovaniu pracovného a osobného života opatrujúcich osôb, predovšetkým rodičov malých detí.

Filadelfiová, Jarmila: Ženy a muži v práci a v rodine. Prečo je užitočná rodová perspektíva v ekonómii
In Cviková, Jana (ed.): Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov. Bratislava: ASPEKT 2010, s. 77 - 117.

Prezentované údaje jednoznačne potvrdili pretrvávanie výrazne vyššej angažovanosti žien v domácej sfére, ako aj rodovú segmentá­ciu či segregáciu trhu práce. Rodová segregácia trhu práce je vysoká a je výsledkom tak rodovej socializácie a profesijnej orientácie, ako aj diskriminačných praktík a stereotypných predstáv či predpokla­dov. Ústrednou charakteristikou rodovej nerovnosti - či už v zmys­le ekonomických nerovností alebo v zmysle sociálnej konštrukcie rodových identít - je rodová deľba práce. Deľba práce podľa rodu predpokladá, že ženy sú primárne zodpovedné za odlišný typ úloh ako muži, a tvorí základ všetkých systémov rodovej stratifikácie. (Chafetz, 1991, s. 77; Cohen, 2004, s. 239) Ako sme sa usilovali ukázať, deľba práce medzi ženami a mužmi sa odohráva vo viacerých rovinách: ako deľba platenej a neplatenej práce, v rámci domácnosti i na tr­hu práce (rodová segregácia odvetví a profesií). Všetky tieto roviny sú vzájomne previazané - zmena rodových pomerov na trhu práce do značnej miery vyplýva z rodových pomerov v rámci domácností, jednu z významných síl pre zmenu podstaty rodových nerovností predstavuje posun neplatenej ženskej práce z domácnosti na trh práce (starostlivosť ako sektor ekonomiky). Európa si uvedomuje, že deklarovaný záujem spoločností o zvýšenie plodnosti a demo­grafický rast nemôžu niesť len ženy, že náklady na budúcu pracov­nú silu takisto nemôžu disproporčne viac zaťažovať ženy, že ženy nemôžu byť na trhu práce „pokutované" za plnenie reprodukčných (a neplatených produktívnych) úloh. (Filadelfiová, s. 107 - 108) Celú štúdiu J. Filadelfiovej čítajte TU.

Gerbery, Daniel: Starostlivosť o deti a trh práce. Súvislosti rodovo podmienenej komodifikácie pracovnej sily
In Cviková, Jana (ed.): Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov. Bratislava: ASPEKT 2010, s. 47 - 75.

Napriek meniacim sa formám a obsahu zostáva starostlivosť o „zá­vislé" osoby kľúčovým pilierom, od ktorého sa odvíja charakter ak­tivít mužov a žien v rôznych oblastiach spoločenského života. Téma starostlivosti o malé deti (o deti v predškolskom veku) je špecifická v tom, že spôsoby jej zabezpečovania a ich implikácie vyvolávajú diskusie, v ktorých sa stretávajú často veľmi rozdielne perspektí­vy sýtené odlišnými hodnotovými základmi a odlišným vnímaním úlohy rodiny, jej členov, úlohy štátu a verejno-politických interven­cií. Navyše sa otázka starostlivosti o malé deti v súčasnosti stala súčasťou diskusií o demografickom vývoji, formách podpory ro­dičov, predpokladoch úspešnosti detí počas povinnej školskej do­chádzky a v neposlednom rade súčasťou diskusií o tom, čo je pred­metom tejto knihy i tohto príspevku: o starostlivosti ako jednom z dôvodov asymetrického prístupu k určitým ekonomickým zdro­jom a tiež asymetricky rozložených šancí na získanie ekonomic­kej a spoločenskej autonómie. (Gerbery, s. 49)
Celú štúdiu D. Gerberyho čítajte TU.

Debrecéniová, Janka: Štátne sociálne dávky „na podporu rodiny". Analýza vybraných zákonov prijatých v čase krízy
In. Cviková, Jana (ed.): Rodové dôsledky krízy. Aspekty vybraných prípadov. Bratislava: ASPEKT 2010, s. 69 - 90.

Prípadová štúdia Janky Debrecéniovej sa venuje zákonom pri­jatým na „podporu rodiny". Podobne ako protikrízové opatrenia vlády boli aj tieto zákony väčšinovo vnímané ako rodovo neutrálne. Debrecéniová upriamuje pozornosť na ich rodové dôsledky, ktoré vyplývajú aj zo skutočnosti, že starostlivosť o rodinu, resp. o deti je na Slovensku stále predovšetkým na pleciach žien. Dospieva k zá­veru, že absencia rodovej optiky a absencia reflexie ekonomickej krízy ako niečoho, čo má okrem iných aj rodovo špecifické dôsled­ky a čo možno korigovať dobre nastavenou legislatívou, spôsobila, že analyzované zákony sú diskriminačné voči ženám, najmä voči tým skupinám žien, u ktorých sa kumulujú viaceré znevýhodňujú­ce charakteristiky. (Cviková, s. 8)
Celú štúdiu J. Debrecéniovej čítajte TU.
Od januára 2011 nastali zmeny v zákonoch, ktoré analyzovala Janka Debrecéniová. Prehľad zmien nájdete TU.

Filadelfiová, Jarmila - Gyárfášová, Oľga - Kobová, Ľubica - Pietruchová, Oľga - Slosiarik, Martin: Aká práca, taká pláca? Aspekty rodovej nerovnosti v odmeňovaní. Cviková, Jana (ed.). Bratislava: ASPEKT 2007.

Ôsma publikácia radu Aspekty prináša výsledky analýz vytvorených v rámci projektu Rodový rozdiel v odmeňovaní ako dôležitý aspekt diskurzu rodovej rovnosti - aktuálny stav na Slovensku, ktorý v druhej polovici roku 2007 realizoval ASPEKT v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a agentúrou FOCUS a s finančnou podporou nadácie Heinrich Böll Stiftung. Zborník Aká práca, taká pláca? síce neprináša hotové odpovede na medializovanú otázku komisára EÚ pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí Vladimíra Špidlu „Ako vysvetlíme, že zdravotná sestra zarába menej než policajt?", ale načrtáva možné cesty k ich hľadaniu, a predovšetkým otvára nové otázky, z ktorých mnohé prekračujú rámec tejto publikácie. O čom to vlastne hovorí stará ľudová múdrosť v jej názve, že by o rodovej hierarchii v deľbe práce? Alebo sa spolu s feministickými ekonómkami môžeme spýtať, prečo o samotnej nerovnosti v odmeňovaní hovoríme v číslach, ktoré za normu na trhu práce považujú muža: muž zarába 100 %, žena o 27 % menej. Čo takto zmeniť perspektívu: „Ako vysvetlíme, že policajt zarába viac než zdravotná sestra?" A napokon tá najdôležitejšia otázka: Kam sa podel transformatívny potenciál feministickej kritiky spoločnosti, z ktorého sa zrodil súčasný oficiálny diskurz rodovej rovnosti? (Cviková, s. 12 - 13)
Celú publikáciu nájdete TU.

Ako citovať tento článok:

red. Rodinný a pracovný život v publikáciách ASPEKTU In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 28/07/2011. Získané 10/12/2019 - 19:09. Dostupné na http://aspekt.sk/node/214