Feminizmus a antifašizmus v texte Virginie Woolf

Pre akú vec to vlastne pracovali v 19. storočí tie čudné nebohé ženy v tých nemožných čarapákoch a šáloch? Pre to isté, pre čo my pracujeme dnes. „Nepožadovali sme len práva pre ženy“ - to hovorí Josephine Butler [*]  - „žiadali sme viac a podstatnejšie veci; žiadali sme práva pre všetkých - pre všetkých mužov a ženy -, aby sa v ich osobách rešpektovali veľké princípy Spravodlivosti, Rovnosti a Slobody.“ Sú to rovnaké slová ako vaše, aj požiadavka je tá istá. Dcéry vzdelaných mužov, prezývané ako „feministky“, hoci sa im to vôbec nepáčilo, boli vlastne predvojom vášho vlastného hnutia. Bojovali s tým istým nepriateľom ako vy dnes a z rovnakých dôvodov. Bojovali proti tyranii patriarchálneho štátu, tak ako vy bojujete proti tyranii fašistického štátu. Pokračujeme teda v tom istom boji, ktorý bojovali naše matky a staré matky, ich slová sú toho dôkazom a vaše slová sú tiež toho dôkazom. No teraz tu pred nami leží váš list a vy nás v ňom ubezpečujete, že sa usilujete o to isté, o čo aj my, a že stojíte na našej strane, nie proti nám. Táto skutočnosť je taká povznášajúca, že to chce ešte jednu oslavu. Čo môže byť vhodnejšie, ako napísať na ďalšie listy papiera ďalšie mŕtve, falošné a dnes už skomolené slová a potom ich spáliť - napríklad slová ako tyran, diktátor? Ale beda, tie slová ešte nevyšli z módy. Stále ešte vytriasame z novín ich zárodky, stále cítime v okolí Whitehallu a Westminstru ten čudný a neklamný zápach. A v cudzine sa ten netvor vynoril na povrch oveľa nepokrytejšie. Nemožno si ho s ničím zmýliť. Rozšíril svoju sféru pôsobnosti. Teraz už zasahuje aj do vašej slobody, diktuje vám, ako máte žiť; už nerobí rozdiely iba medzi pohlaviami, ale aj medzi rasami. Teraz cítite na vlastnej koži to, čo cítili vaše matky, keď pred nimi zatvárali dvere a kázali im, aby si zatvorili ústa, cítite to, lebo ste Židia, lebo ste demokrati, lebo patríte k nejakej rase, k nejakému náboženstvu. Teraz sa už nedívate na fotografiu; to vy sám sa plahočíte v sprievode. A to je rozdiel. Teraz vidíte celkom jasne celú zločinnosť diktatúry, či už zameranú proti Židom, alebo proti ženám, v Oxforde alebo Cambridgei, v sídle novinárov na Whitehalle alebo v sídle vlády na Downing Street, v Anglicku alebo v Nemecku, v Taliansku alebo v Španielsku. Už teraz bojujeme spoločne. Dcéry a synovia vzdelaných mužov, bok po boku. Tento fakt je taký povznášajúci, že aj keď nemôže byť ani reči o oslave, keby sa táto guinea dala miliónkrát znásobiť, všetky by vám boli k dispozícii, a to bez akýchkoľvek podmienok, okrem tých, ktoré ste si stanovili vy sám. Vezmite teda túto jednu guineu a použite ju na presadzovanie „práv všetkých - mužov a žien -, aby boli v ich osobách rešpektované veľké princípy Spravodlivosti, Rovnosti a Slobody“. Postavte si túto halierovú sviečočku do okna svojej novej spoločnosti a zaželajme si, aby sme sa spolu dožili dňa, keď v plameni našej spoločnej slobody zhoria do tla slová tyran a diktátor, lebo slová tyran a diktátor budú zastarané.

[*] Josephine Butler (1828 – 1906), politická aktivistka a spisovateľka

Súvisiace odkazy: 
Ako citovať tento článok:

red. Feminizmus a antifašizmus v texte Virginie Woolf In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 10/02/2016. Získané 29/03/2024 - 13:43. Dostupné na http://aspekt.sk/node/2565