Feminizmus a sociálna spravodlivosť

Aby sme mohli byť skutočnými vizionárkami, musíme svoju predstavivosť zakotviť v konkrétnej realite a zároveň si vedieť predstaviť aj možnosti, ktoré túto realitu presahujú. Základná sila súčasného feminizmu sa prejavila v tom, ako toto hnutie dokázalo zmeniť svoje smerovanie i podobu. Hnutia za sociálnu spravodlivosť, ktoré sa pridržiavali zastaraného spôsobu myslenia a praxe, často zlyhávali. Korene vizionárskeho feminizmu siahajú do začiatku šesťdesiatych rokov. Už na samotnom začiatku ženského oslobodzovacieho hnutia existovali vizionárske teoretičky, ktoré snívali o revolučnom politickom hnutí, ktoré by vo svojom reformistickom štádiu poskytlo ženám občianske práva v rámci existujúceho šovinistického kapitalistického patriarchálneho systému a zároveň by pracovalo na rozvrátení a zvrhnutí tohto systému. Podstatou toho sna bolo, aby sa súčasná kultúra nadvlády nahradila svetom,v ktorom bude participatívna ekonomika založená na lojalite voči ľuďom z vlastnej skupiny a sociálnej demokracii, svetom bez rasovej či rodovej diskriminácie, svetom, v ktorom bude vládnucim étosom vzájomnosť a spolupráca, teda globálna ekologická vízia toho, ako môže naša planéta prežiť a každá bytosť môže mať zabezpečený mier a spokojnosť.
Základný cieľ vizionárskeho feminizmu spočíval vo vytvorení stratégií, ktoré by zmenili údel všetkých žien a posilnili ich vplyv. Aby sa také niečo mohlo podariť, hnutie sa musí dostať ďalej – prekročiť agendu rovnoprávnosti a začať základnými témami ako gramotnosť, ktoré sa budú týkať všetkých žien, no predovšetkým žien zo sociálne slabších vrstiev.
*
Keď sa vrátime k feministickej diskusii o triednej spoločnosti, opäť vytvoríme podmienky potrebné pre solidaritu. Potom jasnejšie uvidíme svet, v ktorom sa budeme deliť o zdroje, a možnosti osobného rastu budú dostupné všetkým bez ohľadu na triednu príslušnosť.

Publikáciu si môžete objednať TU.