Ružovou na hnedú: antifašistická čítanka

Už dlho a rôznymi spôsobmi upozorňujeme na nebezpečné nenávistné tendencie v spoločnosti nielen na Slovensku. Hoci sa do centra verejnej diskusie dostali až po zvolení fašistov do parlamentu, usídľujú sa tu už dlho, prejavujú sa rôzne a sú namierené proti viacerým skupinám obyvateľstva. Nečinne sa tomu nebudeme prizerať ani ďalej, a preto otvárame ružovú antifašistickú čítanku ASPEKTU.

„Ružová má zapôsobiť tak, že nepriateľ ochabne, bude miernejší, zrejme práve preto obliekajú do ružovej dievčatká. Čudujem sa, že na to ešte armádni odborníci neprišli,“ napísala vo svojej knihe Cat´s Eye spisovateľka Margaret Atwood. Dávame jej za pravdu, obliekame si ružové uniformy a vyťahujeme jednu z najmocnejších zbraní – kvalitnú literatúru. Vyťahujeme Knižnú edíciu ASPEKT, ktorú sme už pred dvadsiatimi rokmi subverzívne nazvali „ružová edícia“. Knihy mali spočiatku naozaj ružové obálky, lebo ružová je dobrá, má potenciál, a teda žiadne ňuňuňu nečakajte. Začítajte sa do antifašistickej čítanky a pošlite nám ďalšie literárne tipy, ktoré by v nej podľa vás nemali chýbať. S pokrikom „Ružovou na hnedú!“ píšte na: kniznica(zavinac)aspekt(bodka)sk

A vo Viedenskom lese stále stoja stromy

Keď sa západonemecká vláda v roku 1962 podujala zmapovať neonacizmus v krajine, ukázalo sa, že popredným dodávateľom tlačenej propagandy pre nemeckých nacistov je práve Švédsko. Pera Engdahla označili za kľúčovú postavu v medzinárodnej nacistickej sieti.

O čosi neskôr prišiel s ideou, že ak chcú európski pravicoví extrémisti úspešne bojovať s prisťahovalectvom a menšinami, musia prestať používať pošpinený pojem rasa. Namiesto toho mali hovoriť o kultúre:

„Prisťahovalectvo, ktoré vytvára nezanedbateľné menšiny s vlastnými vzorcami, bude vždy predstavovať hrozbu pre existenciu toho-ktorého národa, a tým aj pre kultúru, ktorú reprezentuje.“

Revolúcia v jeho rétorike je základom dnešných xenofóbnych hnutí v Európe.

Prečítajte si úryvok z knižky Elisabeth Åsbrink A vo Viedenskom lese stále stoja stromy (Absynt 2015).

Nevesta

Myslela na svoju mamičku a na otecka a na
ostatných rasistických neprajníkov, vďa-
ka ktorým sa teraz dostala do tejto na-
ozaj nepríjemnej situácie.
Bolestivo zasipela a vzápätí sa jej po krku
skotúľala lesklá slza.
Tak to už kráľa načisto dožralo.
Zaraz sa mu v predstavách zjavila úžasná,
prsnatá nafukovacia Anča, po ktorej vždy
tak túžil, a úbohej čiernej bábike jediným
prudkým pohybom vykrútil krk.

Prečítajte si ukážku z knihy Moja vina a iné.

O kostlivcoch v skrini

Ak si pripustíme svoju hanbu a zodpovednosť za minulosť, možno sa vyhneme hanbe v budúcnosti. Ak budeme vedieť o kostlivcoch v skrini našich dejín a nebudeme ich tam viac schovávať, nebudú strašiť. Neobliekajme ich do uniforiem a nerobme z nich kultúrne vzory. Radšej sa na nich učme anatómiu našej národnej pamäti.

Prečítajte si príhovor spisovateľky Jany Juráňovej, ktorý zaznel v rámci podujatí Pokračujme bez fašizmu

Bezútešné dni sa radili k sebe

Ako je možné, že jeden jediný človek stačil strhnúť so sebou do priepasti milióny sfanatizovaných ľudí, rozdupať za krátky čas všetky dobré úsilia, a tak preťať vývoj, ktorý bol sotený ďaleko späť? To strašné zlo – vojna – zasiahlo celý svet. Vzíde z toho aspoň pre celý svet ponaučenie?

Prečítajte si ukážku z knihy Hana Gregorová – Slovenka pri knihe.

Vladárstvo v rodine

Počas trvania Slovenského štátu sa vo vzťahu k ženám odzrkadlil vzťah štátu k občanovi ako takému. Zaraďovanie žien do druhotriednej pozície malo pendant v zaraďovaní tých mužov, ktorí nespĺňali kritériá spoľahlivosti. Na najnižší stupeň spoločnosti boli zaradení židia, resp. židovské ženy a deti. Ich vyradenie zo spoločnosti a hospodárskeho života malo za následok, že im nebola poskytnutá možnosť nielen zamestnať sa a zarábať si na živobytie, ale ani vzdelávať sa. Prvým atakom bol zákaz, aby deti chodili do školy, a to už od prvej triedy. Následne sa to zmenilo „k lepšiemu“ a novým zákonom dostali deti možnosť chodiť aspoň do základnej školy. Tým sa ich vzdelanie malo ukončiť, aby svojou vzdelanosťou neohrozovali slovenský národ.

Prečítajte si ukážku zo štúdie Kataríny Zavackej Vladárstvo v rodine: politika Slovenského štátu voči ženám z knihy Histórie žien. Aspekty čítania a písania.

Traumatizovaná spoločnosť

Po páde diktátorskej vlády alebo po skončení vojny sa dialektika traumy často rozohráva ako zúrivá bitka okolo otázky beztrestnosti. Páchatelia masových politických zločinov môžu mať ešte stále značný vplyv, dokonca aj vtedy, ak sa ich najhoršie pustošenie už skončilo, a nemajú nijaký záujem na tom, aby sa pred verejnosťou povedala pravda. Naopak, tvrdošijne trvajú na tom, že všetko treba utajiť, a veľmi ostro sa stavajú proti akémukoľvek úsiliu dosiahnuť odpočet ich činov. Keď sa zločinci majú zodpovedať zo svojich činov, stávajú sa mimoriadne agresívnymi. Aby sa vyhli spravodlivosti, budú uplatňovať rovnaké metódy zastrašovania a klamstiev, aké používali na ovládnutie svojich obetí.

Prečítajte si ukážku z knihy z knihy Trauma a uzdravenie.

O krvi a ranách slovenského národa

ŽOŠKA Šaňo Mach. S korbáčikom a voňavkou a ako šibať, tak šibať!
MILO Krvi by sa mi nedorezal.
ŽOŠKA Hrnul sa dnu ako veľká voda.
MILO Ako vždy a všade. Vletel dnu... a vyšibal aj Zgurišku.

Prečítajte si ukážku z divadelnej hry Tichý bič.

Agneša Kalinová spomína na rodičov

Zastavil ma a rovno na ulici mi povedal, že bol v koncentráku s mojím otcom. Otec sa len niekoľko týždňov po príchode dozvedel, že moja mama v ženskom lágri zomrela na dyzentériu. A otec sa nato hodil na ostnatý drôt. Videl to, bol pri tom. Vôbec neviem, ako som v tej chvíli zareagovala. Otcovu smrť som pokladala a stále pokladám za prejav jeho osobnosti, absolútne v súlade s jeho pohľadom na svet a s jeho chápaním hodnoty života a dôstojnosti vlastnej osoby. Bol to v tej chvíli jediný možný spôsob vzbury a nesúhlasu s tým, čo sa tam dialo.

Prečítajte si ukážku z knihy Mojich 7 životov – Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou.
 

Bratia na opačnej strane barikády

Otec a ujo. Bratia. Bojovníci. Hrdinovia. Každý na inej strane barikády, no proti sebe nikdy nešli. Teraz sú tu pekne vystavení pod gýčovitými sochami v kostole, dekorovaní vädnúcimi ľaliami a ružami. Teta Jolka je povestná tým, že pchá do vázy kvety, ktoré sa navzájom usmrtia.

Prečítajte si ukážku z knihy Orodovnice.