Jazýčkové

Úryvok z knihy Jé, jé, jé

Kto sa dlho bozkáva? Čo sa pri bozkávaní deje a ako to vysvetliť deťom? Prečítajte si úryvok z knižky Jé, jé, jé belgickej autorky Kaat Vrancken. 

Jé, jé, jé a ďalšie múdre a krásne tituly Knižnej edície ASPEKT pre deti i dospelých si môžete objednať online za zvýhodnené ceny.

*
Jazýčkové

Pred Jankiným domom je park. Malý mestský park so starým stromom. Janka naň vidí zo svojho okna. Veľký, mohutný buk bez lístia.

„Ten buk je mŕtvy,“ hovorí ocko. „Už nikdy mu nenarastú listy.“1225

No Janka mu neverí.

„Keď ten buk stojí, tak musí predsa ešte žiť, či nie?“

Ocko pokrúti hlavou.

V parku sú aj dve lavičky.

Na jednej z nich sedávajú starí ľudia. Zhovárajú sa.

Na druhej zasa sedávajú mladí ľudia. Tí sa bozkávajú.

Ocko ich niekedy pozoruje. Tých mladých ľudí. Aj Janka. Stávajú vtedy pri okne vedľa seba.

Janka a ocko.

Na lavičke sedí ten chlapec, ktorý sa tak často bozkáva. Vedľa dievčaťa s červenohnedými vlasmi.

„Jeho priateľka,“ povie Janka.

„Áno,“ povie ocko.

Občas sa rozprávajú, ale väčšinou sa bozkávajú.

„Ako to robia?“ spýta sa Janka ocka.

„Čo?“

„No bozkávanie.“

„No vieš,“ povie ocko, „jednoducho priložia pery k perám.“

Janka zvraští čelo.

„Bozkávajú sa fakt dlho. My sa tak nebozkávame.“

Mama sa posadí na ockov písací stôl.

„Ocko a ja áno. Občas.“

„Hej?“ spýta sa ocko.

Mama sa usmeje na Janku.

„Robia pri tom niečo viac, než len že priložia pery k perám. Ocko ešte na niečo zabudol.“

„Na čo?“ spýta sa Janka.

„Na jazyky. Aj tie niečo robia.“

Ocko si vzdychne.

„Naozaj to musí byť?“

Janka sa pozrie z okna. Chlapec a dievča sa ešte stále bozkávajú.

„A čo vlastne robia tie jazyky?“

„Jazyky sa hladkajú,“ povie mama tajuplne.

Ocko prevráti oči a pozrie sa na strop. Janka sa smeje.

„Naozaj?“

Mama prikývne.

„Pravda, zlato, tak je to?“

„Nechápem,“ povie Janka. „Čo to vlastne robia tie jazyky?“

„Dotýkajú sa navzájom a obtáčajú sa,“ odpovie mama. „Volá sa to jazýčkový bozk.“

„Teraz zachádzaš priďaleko,“ skríkne ocko.

Mama sa chichoce.

„Je to fakt tak, jazýčkový bozk,“ pošepká Janke.

Chlapec a dievča sa ešte stále bozkávajú. Chlapec naklonil hlavu nabok a hladká dievča po vlasoch. Rozpustené jej padajú na žltú bundu.

„A je to jazýčkovanie zábavné?“

„Myslím že hej,“ povie mama a pozrie na ocka. „A ty tiež, všakže zlato!“

Ocko mlčí.

„Všakže zlato!“

„...Hej...“

„Mohli by ste mi to ukázať? Chcela by som sa na to pozrieť zblízka.“

„No jasne.“ Mama poťahá ocka za ruku. „Tak poď, Janka to chce vidieť.“

„Práve tu niečo počítam...“

„No táák, sprav to pre svoju dcéru.“

Mama mu ovinie ramená okolo krku a bozkávajú sa. Mama hladká ockovi hlavu. Tak ako to robí ten chlapec dievčaťu. Janka sa pozorne prizerá. Potom prestanú.

„To bolo príliš rýchlo. Ešte raz.“

„Okej,“ povie mama.

„Okej,“ povie ocko.

A bozkávajú sa odznova.

„Ale nevidím žiadne jazyky.“

„To robíme vovnútri. V ústach.“

„Škoda, že to nemôžem vidieť.“

Mama prikývne.

Janka sa vráti k oknu. Aj ocko. Chlapec a dievča sa ešte stále bozkávajú.

„Ešte stále sa bozkávajú?“ pýta sa mama.

Janka nadšene prikývne.

„Bozkávajú sa oveľa dlhšie než vy.“

„Veď sú aj oveľa mladší,“ povie ocko.

Janka zvraští čelo.

„Nechápem, čo tým ocko myslí.“

„Ani ja,“ povie mama.

„Aha,“ skríkne ocko, „prestali!“

Dievča vstane a otočí sa. Pozrie sa smerom k Jankinmu domu. Janka si zakryje rukou ústa.

„Ale to nie je jeho priateľka!“

Mama sa oprie ockovi o plecia a tiež sa pozrie z okna.

„Má novú priateľku.“

Ocko sa usmeje.

„Preto sa bozkávajú tak dlho.“

*

Pokračovanie v knižke.
 

Ako citovať tento článok:

red. Jazýčkové In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 05/07/2016. Získané 28/03/2024 - 11:21. Dostupné na http://aspekt.sk/node/2688