Prečo lekári nechcú svoje deti na medicíne

„Ak bude chcieť byť lekárom, vytlčiem mu to z hlavy,“ vyhlásila nedávno o svojom dieťati začínajúca lekárka. A s týmto postojom nie je medzi rovesníkmi jediná.

Môj prvý komentár začínal príbehom matky, ktorej dcéra – maturantka si zaumienila stať sa chirurgičkou. Príbeh pokračuje: dievčina je dnes už medičkou, ale mamu to namiesto radosti či predpokladanej hrdosti napĺňa obavami.

Sleduje totiž zvnútra apokalyptické zlyhávanie zdravotného systému: od financovania po „ľudské zdroje“ (tento pojem je krásnym príkladom odpersonalizovania) a vie, do čoho jej dcéra vstúpi, ak ako ďalších dvadsať percent absolventov medicíny neodíde do zahraničia. Čo ju však ako väčšinovú matku asi až tak nepoteší.

Ale momentálne je tu ešte vyhliadka na šesť rokov školskej driny, kde k tradičnej anatómii, biochémii, fyziológii a všetkým klinickým odborom príznačne pribudlo medicínske právo a systém poisťovní. Veru, veď neznalosť zákona neospravedlňuje a to druhé je veda sama osebe, ktorej už rozumejú len tunelári.

Lekárska komunikácia či psychológia sa zatiaľ odbaví tradične narýchlo medzi „menej dôležitými“. Fakulta má predsa produkovať ľudí použiteľných pre súčasnú prax. Produkovať, lebo o výchove či odovzdávaní ars medici už hovoriť nemožno.

Napokon, na medicínu sa neskladajú talentové skúšky. Treba prejsť testami. A mnohými ďalšími počas štúdia.

Ale tým najväčším bude až prax. Pre každého začínajúceho klinika/čku to bude prax v nemocnici. Zväčša bez moderného technického aj základného sociálneho vybavenia, často bez strednej generácie schopných kolegov, nezriedka bez skutočného odborného vedenia, v atmosfére existenčnej neistoty, strachu zo súdnych žalôb, alibizmu, bezmocnosti zoči-voči skutočným potrebám pacienta, hostility verejnosti a vzájomnej kolegiálnej nevraživosti a nekooperácie.

Ak to bude svetlá výnimka aspoň v poslednom bode, môže si debutant úprimne blahoželať. A práve to táto zasvätená matka dobre vie.
Mať dieťa na medicíne bolo kedysi pre mnohých rodičov prestížou a nádejou. V zdravotníckych rodinách priam očakávateľné. Netreba veľa rozjímať, koľko je zhnitého v štáte dánskom, ak práve títo rodičia by svoje, hoci nadané dieťa, na takejto škole neradi videli.
 

Článok pôvodne vyšiel v denníku SME.

Z medicínskeho prostredia je aj kniha Eleny Elekovej Morituri, ktorá vyšla v Knižnej edícii ASPEKT (2014).

Prečítajte si úryvok z knihy Morituri.