Nezaujatými a komplexnými informáciami k nižšiemu počtu interrupcií

Aktuálne snahy o ďalšie obmedzenie alebo úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku treba vidieť v kontexte viacerých celospoločenských trendov. V ostatných rokoch sa v  európskych krajinách, vrátane Slovenska rozšírilo  tzv. protirodové hnutie, ktoré vyvoláva obavy z domnelej ´gender ideológie´. Toto hnutie predstavuje odpor voči rodovej rovnosti a ohrozuje už nadobudnuté ľudské práva žien a dievčat v Európskej únii (FRA, 2017). Súčasne silnejú nacionalistické sily, ktoré napríklad v Maďarsku kriminalizujú ženské mimovládne organizácie z dôvodu údajnej podpory protimaďarskými zahraničnými oligarchami, alebo v Poľsku označujú feministické organizácie za antipatriotické  (Európsky Parlament/FEMM Committee, 2018).

 

Jazykom vedy proti interrupciám

V argumentácii za obmedzenie prístupu k bezpečným interrupciám sa často používajú skreslené alebo  selektívne poznatky, výsledky štúdií, ktoré nie sú akceptované vedeckou obcou, prípadne boli vyvrátené (Zacharenko, 2017). Napríklad štúdia použitá v  správe European Dignity Watch z roku 2012 tvrdila, že takmer 10 % všetkých psychických problémov je spôsobených interrupciou (European Dignity Watch, 2012). Pritom toto tvrdenie bolo vyvrátené viacerými analýzami (Guttmacher Institute, 2016).

Podobné stratégie možno nájsť aj v argumentácii zástupcov Svätej stolice na rokovaniach Organizácie Spojených národov v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv. Hoci stanovisko Svätej stolice je konzervatívne a v princípe sa nemení, jej argumentácia sa čoraz viac sekularizuje a používajú sa výsledky vedeckých štúdií, ktoré potvrdzujú jej tvrdenia. Strategicky sa interpretujú ľudské práva tak, aby boli konzistentné s jej stanoviskom a rámcujú sexualitu a reprodukciu výlučne v kontexte rodiny (Coates, et al., 2014).

Argumentácia prostredníctvom vedeckých poznatkov o škodlivosti interrupcií a negatívnych dopadoch na zdravie žien sú súčasťou snáh o obmedzenie prístupu k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva aj na Slovensku. Napríklad v dôvodovej správe návrhu na zmenu Zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva poslanca Richarda Vašečku sa argumentuje ochranou zdravia žien (NR SR, 2018). Umelé prerušenie tehotenstva podľa neho predstavuje „riziko pre fyzické zdravie matky, no najmä pre jej duševné zdravie,“ pričom sa odvoláva na článok Evy Grey Popotratový syndróm (Grey,  rok neuvedený). Autorka v článku hovorí o „popotratovom syndróme“ ako o špecifickej forme post-traumatickej stresovej poruchy, ale aj ako širšom okruhu reakcií vrátane depresie a smútkových reakcií. Priznáva, že „popotratovým syndrómom“ nemusí trpieť každá žena, ktorá spontánne či umelo potratila, ale v zapätí uvádza, že „tie štúdie, ktoré popotratový syndróm uznávajú, hovoria o číslach 50 % a vyšších.”  Zdroje k tomuto tvrdeniu nie sú uvedené. Ďalej autorka opisuje niektoré špecifické prejavy tzv. popotratového syndrómu a mieru rizika ich výskytu. Napríklad uvádza: „Po zákroku udáva samovražedné myšlienky až 31% žien (Rue, 2004  v Grey ) alebo „riziko začatia zneužívania návykových látok je približne 5-krát vyššie” (Reardon, Ney, 2000 v Grey). Pritom opomína uviesť, že  súvis medzi potratom a mentálnymi problémami nie je spôsobené potratom ako takým, ale pred-existujúcimi a súčasne sa vyskytujúcimi rizikovými faktormi. Napríklad samovražedné myšlienky sa vyskytovali významne častejšie u tých žien, ktoré mali predchádzajúce traumatické zážitky v detstve alebo dospelosti (Rue, 2004). Ďalšími rizikovými faktormi mohlo by napríklad  aj to, že ženy žili alebo žijú v chudobe, mali skúsenosť s domácim alebo partnerským násilím. K aktuálnym mentálnym problémom žien, ktoré podstúpili legálnu interrupciu v dávnej minulosti, mohlo prispieť aj jej súčasné negatívne vnímanie spoločnosťou ako hriechu alebo vraždy dieťaťa (napr. Major, at al., 2009). Paradoxne je tak zákaz interrupcií obhajovaný mentálnymi problémami žien, ktoré sám spôsobuje.  

 

Dôsledky obmedzení a porušovania práv žien

Pri zákaze alebo ďalších reštrikciách v prístupe k interrupciám sa vôbec alebo len málo hovorí o tom,  aké môžu byť dôsledky takýchto obmedzení. Okrem vystavovaniu rizikám v dôsledku nelegálneho a neodborne vykonaného umelého prerušenia tehotenstva, treba skúmať aj ako môže odopretie interrupcie vplývať na  psychické zdravie žien. Ženy, ktorým bola interrupcia zamietnutá, vykazovali v iniciačnej fáze viac úzkosti, nižšie sebahodnotenie, nižšiu spokojnosť so životom a rovnakú úroveň depresie ako ženy, ktoré interrupciu podstúpili. V priebehu piatich rokov ženy  po podstúpení  interrupcie vykazovali podobné alebo lepšie psychické zdravie v porovnaní s tými, ktorým bola interrupcia odopretá. Výsledky teda nepodporujú politiky, ktoré obmedzujú prístup žien k interrupciám na základe ohrozenia ich psychického zdravia (Biggs et al. 2017).

Podobne by sme mohli namietať  aj proti iným argumentom, ktoré sa snažia stigmatizovať umelé prerušenie tehotenstva. Napríklad interrupcie majú údajne zvyšovať riziko rakoviny prsníka (NR SR, 2018). Ani najnovšia metaanalýza 25 empirických štúdií nenašla pozitívnu asociáciu, nieto ešte koreláciu medzi umelým prerušením tehotenstva a rizikom rakoviny prsníka (Deng, et al.  2018). Celkovo sú zdravotné riziká žien po legálnej a odborne poskytnutej interrupcii nízke. Aj v aktuálnych informáciách, ktoré sa poskytujú ženám o umelom prerušení tehotenstva, sa hovorí o ojedinelých fyzických a psychických rizikách (Vyhláška č. 417/2009 Z.z.).

Legálne, bezpečné a cenovo dostupné umelé prerušenie tehotenstva je však iba jeden z aspektov sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien. Treba však hovoriť  o zabezpečení celej škály služieb súvisiacich so sexuálnym zdravím, vrátane prístupu k moderným antikoncepčným prostriedkom, či  prevencii rizík a negatívnych dôsledkov spojených s  tehotenstvom a pôrodmi.

Postnatálnou  depresiou alebo puerperálnou psychózou, či iných porúch správania klasifikovaných v Medzinárodnej klasifikácií chorôb (MKCH F53) trpí pomerne veľké percento žien. Epidemiologické štúdie hovoria napríklad o 5 až 15 %  výskyte postpartálnej depresie  (napr. Rasmussen, et al., 2017).  

Treba hovoriť aj o prevencii úmrtnosti žien spojených s tehotenstvom alebo pôrodom. Ročne zomiera v Európe počas alebo v dôsledku tehotenstva či pôrodu odhadom 335 – 1 000 žien. V rokoch 2011 – 2015 zomrelo na Slovensku 12 žien na 100 000 živonarodených detí. Tieto čísla sa však považujú za výrazne podhodnotené (European Perinatal Health Report, 2015).

Skôr ako o zákaze interrupcií treba  dnes hovoriť o porušovaní práv žien v slovenských pôrodniciach, vrátane ich prístupu na informácie počas pôrodu a správneho pochopenia a aplikácie princípu informovaného súhlasu zo strany zdravotníckeho personálu. Ostatný výskum (Debrecéniová, ed., 2016) potvrdil vážnosť situácie, keď zistil masívne porušovanie práv žien a nie zriedkavé aj násilie na ženách v rôznych podobách.  Napríklad nútenie žien do polohy v ľahu a vyväzovanie nôh do strmeňov, rutinné nástrihy hrádze a šitie bez anestézie, výskyt  dnes už zakázanej Kristellerovej expresie, t.j. tlaku na brucho, ale aj zastrašovanie a kričanie na ženy, vyvíjanie neprimeraného nátlaku, znevažovanie, zosmiešňovanie a celkovo nerešpektujúce  zaobchádzanie a psychické násilie je dnes v slovenských pôrodniciach skôr pravidlom, ako výnimkou.

Rómskym ženám na Slovensku nielen že je odopierané účinné vyšetrenie praxe nezákonných sterilizácií (Poradňa pre ľudské práva 2018a, 2018b), ale v zdravotníckych zariadeniach gynekologickej a pôrodnej starostlivosti rómske ženy aj naďalej zažívajú násilie a diskrimináciu (Poradňa pre občianske a ľudské práva, 2017).   

 

Cena za materstvo

Okrem zdravotných a psychických rizík tehotenstva a pôrodu by ženy mali byť pravdivo informované aj o sociálnych a ekonomických rizikách, ktoré rodičovstvo a výchova dieťaťa pre ženy prináša.  Slovenská spoločnosť, napriek deklaratívnemu presadzovaniu rodovej rovnosti a ochrane žien pred diskrimináciou na základe pohlavia/rodu, nedokáže odstrániť znevýhodnenia, ktoré materstvo  a jednoducho, že sú ženami, prináša. Napríklad celkovo je zamestnaných o takmer 13 percentuálnych bodov menej žien ako mužov (20 – 64 roční, 2017,  ŠÚ SR a Eurostat) a zamestnaných žien s deťmi do 6 rokov je o 20% menej ako je priemer Európy. Rodový príjmový rozdiel sa udržiava na úrovni 17% aj napriek tomu, že vysokoškolsky vzdelaných 30 – 34 ročných žien je na Slovensku takmer  o 17% viac ako mužov (ŠÚ SR a Eurostat).   Miera rizika príjmovej chudoby jednočlennej domácnosti vo veku do 65 rokov je  u žien takmer dvojnásobná (EU-SILC 2016, Eurostat) v porovnaní s mužmi a rodový rozdiel v starobných dôchodkoch dosiahol v roku 2017 takmer 20% (Sociálna poisťovňa SR). V neprospech žien. Politická participácia žien na národnej úrovni dosahuje ledva 22% a na regionálnej či miestnej úrovni sotva 26, resp. 23 percent (za rok 2017, EIGE). Ženy sú výrazne viac zaťažené neplatenou prácou v domácnosti a starostlivosťou o deti a iných závislých členov rodiny v porovnaní s mužmi, čomu neprispievajú ani chýbajúce miesta v škôlkach, aktuálne pre 20 tisíc detí (rok 2018). Priemerné čisté mzdy na úrovni 400 Eur opatrovateliek a sotva 500 eurová materská dávka  (údaje za rok 2018, MPSVR SR) na 6 mesiacov pre 24-hodinovú prácu bez víkendov a dovolenky je výsmechom toľko velebenej úlohy žien a materstva v našej spoločnosti. Zoznam nezvýhodnení je oveľa dlhší. Ich kumuláciou sa ženy ocitajú v chudobe, opustené a vyčerpávané každodenným prekonávaním nespravodlivých  systémových nastavení. 

Táto krajina nie je pre ženy. V patriarchálnej spoločnosti, s aktuálnym odporom voči presadzovaniu rodovej rovnosti a ďalšieho okliešťovania práv žien, nie je veľa priestoru na odstraňovanie rodových nerovností a zlepšovanie situácie žien. Za tejto situácie uvažovať o zákaze umelého prerušenia neželaného tehotenstva je cynické. Ženy by mali mať prístup k nezaujatým, pravdivým a úplným informáciám. Aj tom, aké riziká a znevýhodnia samotné tehotenstvo, pôrod a materstvo prináša a ako prežiť  v patriarchálnej spoločnosti.   

 

Referencie:

Biggs, M., A.,  Upadhyay, D., U.,  McCulloch, Ch., E., Foster, D., G. (2017), Women’s Mental Health andWell-being 5 Years After Receiving or Being Denied an Abortion A Prospective, Longitudinal Cohort Study, JAMA Psychiatry. 2017;74(2):169-178. doi:10.1001/jamapsychiatry.2016.3478.

Coates, A., Hill, P., Rushton, S. et al. (2014), The Holy See on sexual and reproductive health rights: conservative in position, dynamic in response. Reproductive Health Matters, 22 (44). pp. 114-124. https://doi.org/10.1016/S0968-8080(14)44815-8

Debrecéniová, J., Hlinčíková, M., Hrešanová, E., Krišková, Z., Lafférsová, Z., Sekulová, M. (2016)  ŽENY – MATKY – TELÁ II. Systémové aspekty porušovania ľudských práv žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku, Občan a demokracia, 2016 (dotlač 2018)

Deng, Y., Xu, H., & Zeng, X. (2018). Induced abortion and breast cancer: An updated meta-analysis. Medicine97(3), e9613; stiahnuté 28/11/2018.

European Agency for Fundamental Rights (FRA)(2017), Challenges to Women’s Human Rights in 2017 – gender discrimination, sexist hate speech and gender-based violence against women and girls, s. 21.

European Dignity Watch, Funding of Abortion through EU Development Aid, 2012, p.6, stiahnuté 27/11/2018

European Parliament/FEMM Committee (2018), Backlash in Gender Equality and Women’s and Girls’ Rights, , pp. 29- 30; 53 – 54.

European Perinatal Health Report (2015), Core indicators of the health and care of pregnant women and babies in Europe in 2015. ,s. 82, 88. 

Grey, E., Popotratový syndrom, stiahnuté 28/11/2018.

Guttmacher Institute (2012),  Study Surporting to Show Link Between Abortion and Mental Health Outcomes Decisively Debunked, stiahnuté 27/11/2018.

Major, at al., (2009), Abortion and Mental Health. Evaluating the Evidence, American Psychologist, Vol. 64, No. 9, 863–890,  American Psychological Association.

Medzinárodná klasifikácia chorôb, 10. revízia,  Duševné poruchy a poruchy správania, (F00 - F99)

Národná rada SR, (2018), Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda VAŠEČKU na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony , Dôvodová správa,  stiahnuté 28/11/2018.

Poradňa pre občianske a ľudské práva, (2017),  Vakeras zorales – hovoríme nahlas: skúsenosti rómskych žien so zdravotnou starostlivosťou o reprodukčné zdravie na Slovensku, 2017, dostupné na : https://www.poradna-prava.sk/site/assets/files/1323/skusenosti_romskych_zien_so_zdravotnou_starostlivostou_v_sr-_sprava_mvo.pdf

Poradňa pre občianske a ľudské práva (2018a), Verejná výzva vláde SR: "Vyrovnajme sa s praxou nezákonných sterilizácií rómskych žien", dostupné na: https://www.poradna-prava.sk/site/assets/files/1355/verejna_vyzva_vyrovnajme_sa_s_praxou_nezakonnych_sterilizacii_romskych.pdf

Poradňa pre občianske a ľudské práva (2018b), Reakcia ministerstva spravodlivosti na našu verejnú výzvu vláde týkajúcu sa odškodnenia nezákonne sterilizovaných rómskych žien, 2018, dostupné na: https://www.poradna-prava.sk/site/assets/files/1364/odpoved_ms_sr_na_verejnu_vyzvu.pdf

Rasmussen, M. H., Strøm, M., Wohlfahrt, J., Videbech, P., & Melbye, M. (2017),  Risk, treatment duration, and recurrence risk of postpartum affective disorder in women with no prior psychiatric history: A population-based cohort study. PLoS medicine, 14(9), e1002392. doi:10.1371/journal.pmed.1002392

Reardon, D.C.,  Ney,P.G. (2000), Abortion and Subsequent Substance Abuse, American Journal of Drug and Alcohol Abuse  26(1):61-75, 2000, in Grey, E., Popotratový syndrom, stiahnuté 28/11/2018.

Rue  V.M., et. al.,  (2004), Induced abortion and traumatic stress: A preliminary comparison of American and Russian women,” Medical Science Monitor 10(10): SR5-16.

Vyhláška č. 417/2009 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o informáciách poskytovaných žene a hlásenia o poskytnutí informácií, vzor písomných informácií a určuje sa organizácia zodpovedná za prijímanie a vyhodnocovanie hlásenia

Zacharenko, E. (2017), Perspectives on anti-choice lobbying in Europe Study for policy makers on opposition to sexual and reproductive health and rights in Europe, Brussels: European Parliament.

 

Ako citovať tento článok:

red. Nezaujatými a komplexnými informáciami k nižšiemu počtu interrupcií In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 16/12/2018. Získané 14/12/2019 - 17:26. Dostupné na http://aspekt.sk/node/3029