Usmievaj sa!

Prinášame výber textov k aktuálnym prezidentským voľbám. O politike, kampaniach, rodových očakávaniach, úsmevoch, domácej a verejnej práci... jednoducho najdlhší slovenský román „Kanďidátki na prezidentku príhoďi a skúsenosťi".

***

Sojka ide po chodníku. Je zamyslená, díva sa zamračene proti svetlu. Osloví ju otcov známy. Je to fotograf a občas k nim domov zájde na návštevu. „Hej, Džej-džej! Prečo sa neusmievaš? Lepšie by ti to svedčalo. Nemrač sa na svet. Život je krásny.“ Sojka na neho vypleští oči. Čo ho to napadlo, nabádať ju, aby sa usmievala? Kým sa spamätá a odpovie mu na pozdrav, pričom sa, samozrejme, nestihne usmiať, lebo nechápe, prečo by to mala urobiť, otcov známy je už preč. Sojka zostane stáť na chodníku ako teľa. Mimovoľne sa pozrie na svoj odraz vo výklade. Naozaj je zamračená, ešte k tomu strapatá. Minule jej iný otcov kolega oznámil, že by sa mala dať podstrihnúť, lebo už má dlhé vlasy. Pamätá si, ako ju to naštvalo, najmä to, že mu nemohla nič odpovedať. Jednak jej nič nezišlo na um a jednak bol dospelý, od nej starší, asi by sa aj otec nahneval, keby k nemu bola drzá.

Sojka nechápe, prečo najmä rovesníci jej otca a starší si výslovne želajú, aby sa Sojka usmievala. Je fakt, že ženy sa usmievajú oveľa častejšie než muži. Sojka ešte nepočula, aby niekto nejakému mužovi povedal: Pekne sa usmej! Alebo: Prečo sa neusmeješ? Prečo si taký zamračený? Muži, keď sú zamračení, tak uvažujú a treba im dať pokoj, aby sa mohli sústrediť na problémy sveta. Ženy, keď sa mračia, tak ich treba potešiť alebo im prikázať, aby sa usmievali.

Aj v komunále, keď sa Sojka dávala fotiť, jej prikázali, aby sa usmievala. Bola tam s mamou a tá sa na ňu povzbudivo usmiala. Potom jej povedala: Keď sa pekne usmeješ, hneď si krajšia. Sojke to trčí v hlave. Myslela si, že mama je jej spojenkyňa. Keby teraz Sojka kráčala po ulici so svojou mamou, určite by dala otcovmu kamarátovi za pravdu. A ešte by povedala: Ja ti chcem vždy len dobre. Predsa nechceš, aby si ľudia o tebe mysleli, že si nevrlá?! Nuž tak. Mama vie, ako svet beží, a preto chce, aby sa Sojka doňho zmestila. Aby netrčala, aby nezavadzala, ani druhým, ani sama sebe, aby nerobila zbytočné problémy. Problémov je na svete dosť aj bez toho, aby ich Sojka začala umelo vyrábať.

Nech už je to ako chce, Sojka sa aj tak neusmeje. No štve ju, že už zabudla, na čo to myslela, keď jej ten fotograf prikázal, aby sa usmiala.

***

Úryvok z knihy Jany Juráňovej Iba baba.

Kúpou tejto knihy, ako aj ďalších aspektovských titulov podporíte našu ďalšiu práci. Ďakujeme!