Naše MDŽ alebo Máme Dosť Žvástov

Máme Dosť Žvástov okolo MDŽ. Áno, privlastňujú si ho politici už desaťročia, zjavne naprieč politickými režimami. Ale estrádne výpady hŕstky kampaňujúcich mužov, ktorí ženám rozprávajú sexistické vtipy  a rozdávajú kvety, nie je to jediné, čo sa každý rok na MDŽ deje. Roky si feministické organizácie (nielen) na Slovensku pripomínajú MDŽ. Pretože máme príležitosť upozorniť na problémy, s ktorými sa ženy stretávajú – denne, dlhodobo, často neriešene. Máme aj príležitosť sa stretnúť, pozdieľať skúsenosti, porozprávať, čo máme nové či staré... Máme príležitosť pozrieť sa na históriu žien, ktoré kráčali pred nami rôznymi cestami a na ktoré nechceme zabúdať. MDŽ u nás existuje za hranicami kultúrnych domov a straníckych žvástov.

Minulý rok sme hľadali súvislosti medzi zápasom proti fašizmu a feminizmom v minulosti i dnes, predtým sme spájali rôzne organizácie so spoločnými východiskami v spravodlivosti, hovorili „po feministicky“ a hľadali jazyk, ktorý by bol spravodlivý a dokázal by nám pomôcť artikulovať naše potreby, výzvy, pomenovať problémy, predtým sme sa zase venovali histórii žien a ich pôsobeniu vo verejnom priestore. Ďalšie organizácie robili protesty, písali, kričali, organizovali. Možnosť voľby, Slovensko-český ženský fond, Občan, demokracia a zodpovednosť, Fenestra, EsFem, Aliancia žien, Sexistický kix či Kundy Crew, teraz Diera do sveta a ďalšie a ďalšie. Bábkové divadlo na Rázcestí v Banskej Bystrici hralo. Nie, MDŽ neexistuje len v straníckych štruktúrach a obskúrnych „oslavách“. Neodohráva  sa len v réžii falošných úsmevov nad hompáľajúcou sa kravatou. Čím viac tento obraz budeme opakovať, tým viac budeme zneviditeľňovať vlastnú prácu a prácu iných ľudskoprávnych, ženskoprávnych, feministických organizácií a ďalších iniciatív usilujúcich sa o spravodlivejšiu spoločnosť aj pre ženy. Ako napísala Jana Cviková, objavujeme tento sviatok nanovo, dávame mu nové významy. Ako napísala Ľuba Kobová, pripomíname si jeho históriu a premýšľame nad tým, čo nám hovorí v súčasnosti.

Máme Dosť Žvástov aj mimo MDŽ. Toľko sa toho narozpráva. Tak skúsme niečo k veci: Jedna z troch žien na Slovensku (34 %) zažila od svojich 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie. Jedna z desiatich žien zažila sexuálne obťažovanie alebo prenasledovanie (stalking) prostredníctvom nových technológií. Ženy naprieč krajinami sú ohrozené chudobou a riziko, že upadnú do materiálnej núdze a dostanú sa na okraj spoločnosti sa zvyšuje, keď sa samy starajú o deti, keď majú viac detí, keď sú navyše ohrozené aj ako súčasť marginalizovanej skupiny – ako u nás rómske ženy, keď sa stanú migrantkami alebo utečenkami a často zostávajú bez dokladov, formálnych a sociálnych štruktúr. Rodové stereotypy pretrvávajú v spoločnosti aj vo vzdelávaní, a tak vychovávame dievčatá k poslušnosti a chlapcov k asertivite. Zintenzívňujú sa snahy o obmedzenie sexuálnych a reprodukčných práv žien, nerieši sa problematika násilia páchaného na ženách a odkladá sa ratifikácia dohovoru Rady Európy, ktorý by v tejto oblasti mohol pomôcť. V spoločnosti sledujeme, ako sa niektoré skupiny ľudí usilujú vytrhnúť ľudské práva žien a rodovú rovnosť z ponímania demokracie. MDŽ raz do roka nestačí, aby sme si to všetko zopakovali. Aj preto pracujeme celý rok a celé roky.

Máme Dostatok Žien, ktoré tu boli pred nami a ktoré si môžeme pripomínať. Pred sto rokmi sa odohrával zápas o volebné právo, ktorý vyústil do všeobecného volebného práva v Československu, teda aj volebného práva pre ženy. Nebola a nie je to samozrejmosť, hoci si uvedomujeme, že možnosť voliť a byť volené nestačí a formálna rovnosť, teda rovnosť v zákone nemusí nevyhnutne znamenať uplatňovanie rovnosti v praxi. A to nielen zvyšovaním počtu političiek, ale predovšetkým presadzovaním feministických politík. Kým pred sto rokmi sa diskutovalo o tom, či sú ženy vôbec schopné rozhodovať vo voľbách, dnes tu zasa raz máme diskusiu o tom, či sú schopné viesť prezidentský úrad. Niektoré argumenty sa ani po storočnici nemenia...

Máme Dosť Žúrovania na náš účet.

Majme Deň Žien aj tento rok, aby sme si spoločne zopakovali, na čom nám záleží. Prečo sme tu, prečo tu ešte chceme byť, či a prečo nás tu treba.

Foto: Les Reines Prochaines: Präsidentinnen (Prezidentky). By Tobias Madörin

Fotografie boli s láskavým dovolením LRP použité v Kalendárke 2006. A teraz sa k nim rady vraciame.