„Žena-prezident“ vzbudzuje rozruch aj rozhorčenie. A to je asi dobre

Kandidátki na prezidentku príhodi a skúsenosťi

Prinášame výber textov k aktuálnym prezidentským voľbám. O politike, kampaniach, rodových očakávaniach, úsmevoch, domácej a verejnej práci... jednoducho najdlhší slovenský román „Kandidátki na prezidentku príhodi a skúsenosťi“.

***

Foto: Kundy CrewAj keď kandidátky na prezidentský post nie sú na Slovensku až takou raritou, predstava „ženy-prezidenta“ vzbudzuje u mnohých nielen prekvapenie, ale aj nevôľu. Naznačuje to napríklad tvrdošijné používanie mužského rodu na označovanie kandidátky na prezidentku, pričom slovenčina slovo „prezidentka“ dobre pozná. 

Otázke zastúpenia žien v politike sa obyčajne usilovne vyhýbam. Iste, je to fér a pre demokraciu aj úplne nevyhnutné, aby ženy a muži mali rovnakú šancu aktívne pôsobiť v politike. No ak sa niekto snaží obmedzovať reprodukčné práva žien, priznám sa, že rodová identifikácia danej osoby ma z hĺbky srdca nezaujíma. Tieto dni sa nám však téma političiek intenzívne natíska v súvislosti s úspešnou kampaňou Zuzany Čaputovej a viacero reakcií vo verejnom priestore ma priviedlo k tomu, že som svoj postoj k téme politickej reprezentácie žien trochu prehodnotila.

 

„Žena-prezident“ udivila spoločnosť

Už od ohlásenia kandidatúry Zuzany Čaputovej sa médiám nie vždy darí udržať sánku pri uchvacujúcej skutočnosti, že na prezidentský post kandiduje žena. Deje sa to aj napriek tomu, že vo všetkých prezidentských voľbách s výnimkou rokov 1993 a 2004 kandidovali aj kandidátky. V roku 1998 to bola v jednej z parlamentných prezidentských volieb Brigita Schmögnerová, v roku 1999 už v priamej voľbe kandidovala na prezidentský post Magdaléna Vášáryová, v roku 2009 Iveta Radičová a v ostatných prezidentských voľbách v roku 2014 Helena Mezenská.

Denník Plus 1 deň informoval o kandidatúre Zuzany Čaputovej titulkom: „ŠOK! Na post prezidenta chce kandidovať aj TÁTO žena!“ Hospodárske noviny sa zase zamysleli: „Aká žena sa skloňuje s prezidentským postom?“ Neviem, asi podľa vzoru chlap. A hoci s nepopierateľne dobrým úmyslom, no dotvárajúc obraz celkového verejného rozruchu nad rodom kandidátky, nás Denník N ubezpečil, že „Čaputová je dobrá kandidátka a je jedno, že je žena“. Až tak jedno to asi nebude, keďže na záver autor dodáva, že by bolo „príjemnou zmenou mať na čele krajiny ženu“.

Rod kandidujúcej strategicky ozvučovala aj strana Sloboda a solidarita v snahe osloviť konzervatívne voličstvo zo svojej (nevedno prečo ešte stále) deklarovanej liberálnej pozície. Nakoniec sa však vedenie strany rozhodlo, že jej členky a členovia majú na rozdiel od svojich zaostalých spoluobčianok a spoluobčanov dostatočne otvorenú myseľ a dokážu si predstaviť takú veľkú vec, že by prezidentom bola žena. Prezidentku si už asi predstaviť nevedeli.

 

Udivil sa aj jednotlivec, a preto chcem prezidentku

No a napokon ku mne po informácii o odstúpení Roberta Mistríka odkiaľsi z bezprostredného okolia doľahlo preľaknuté „to budeme mať ženu prezidentku?!“ Nemala som odvahu pýtať sa, nuž neviem povedať, v čom presne spočívala obava a úľak dotknutej osoby. Veľmi presne ale viem, prečo som sa v tej chvíli zľakla ja a prehodnotila svoj laxný prístup k politickému zastúpeniu žien.  

V uplynulých rokoch sledujeme veľmi konkrétne kroky smerom k posilňovaniu nespravodlivého rodového poriadku. Spomeňme len za ostatné obdobie: niekoľko legislatívnych návrhov na sprísnenie prístupu žien k bezpečným interrupciám; minister spravodlivosti predložil návrh zákona, podľa ktorého by sa Konferencia biskupov Slovenska mala stať povinne pripomienkujúcou inštitúciou návrhov zákonov, teda regulárnou súčasťou legislatívneho procesu; odmietanie ratifikácie medzinárodného dohovoru, ktorý má zlepšiť situáciu žien zažívajúcich násilie a ď.

Rozruch nad predstavou „ženy-prezidenta“ k tomuto všetkému jednoznačne patrí. Nespravodlivý rodový poriadok, ktorý sa s obľubou romanticky označuje ako „návrat k tradičným hodnotám“, je práve tým systémom premýšľania a cítenia, v ktorom žena na čele krajiny nemá miesto. Takáto predstava spoločnosti pritom nie je len zápasom o politický vplyv, ale presakuje do všetkých úrovní spoločnosti a stáva sa žitým hodnotovým systémom mnohých občianok a občanov Slovenska.

Preľaknuté „to budeme mať ženu prezidentku?!“ rovnako nebolo politickým kalkulom s cieľom zvýšiť preferencie vlastného kandidáta ani šikovná stratégia na zvýšenie čítanosti. Bol to skutočný pocit skutočného človeka, ktorému vadí, že by sa na čelo krajiny postavila žena.

Preto si želám víťazstvo Zuzany Čaputovej ešte viac. Mali by sme prezidentku so skutočne štátnickým myslením a vystupovaním, ktorá jasne deklaruje svoj úmysel zachovať prístup žien k bezpečným a legálnym interrupciám, podporuje ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulského dohovoru), zastáva sa ľudských práv lesieb a gejov a k nevôli mnohých by to bola ešte aj prezidentka. Tak!

 

Foto: Kundy Crew. Z publikácie ASPEKTin. Natlačený výber z textov www.aspekt.sk - jar 2013.

Príloha: 
Ako citovať tento článok:

red. „Žena-prezident“ vzbudzuje rozruch aj rozhorčenie. A to je asi dobre In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 11/03/2019. Získané 29/03/2024 - 08:11. Dostupné na http://aspekt.sk/node/3068