Opozíciu a koalíciu spojili mýty a konšpirácie, doplatia na to ženy a deti zažívajúce násilie

 

Dve tretiny poslancov a poslankýň NR SR v piatok 29. marca odhlasovali návrh, ktorým žiadajú vládu SR, aby oznámila Rade Európy, že Slovensko sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulského dohovoru). Je to veľký krok späť v ochrane práv žien, detí a ďalších obetí násilia. Odráža hlboké nepochopenie jednej z kľúčových úloh demokratického štátu – ochrany a podpory ľudských práv. Zároveň to spochybňuje európske smerovanie našej krajiny, nastúpené po roku 1989.

Ďakujeme 28 poslancom a poslankyniam, ktoré sa napriek polarizovanej spoločenskej atmosfére zachovali zodpovedne. 101 však dohovor odmietlo. Parlamentná rozprava ukázala, že k takémuto rozhodnutiu viedli nepravdivé informácie, mýty, konšpirácie, neopodstatnený strach a nevedomosť. Spôsob, akým proces prebiehal a jeho načasovanie zároveň vyvolávajú otázky o tom, či nejde o zapojenie sa do prezidentskej kampane a zámerný politický kalkul. Následky tohto nezodpovedného rozhodnutia pocítia predovšetkým ženy a deti zažívajúce násilie, ako aj všetky ďalšie obete rodovo podmieneného a domáceho násilia.    

Každá tretia žena na Slovensku zažila fyzické alebo sexuálne násilie. Každá desiata žena bola znásilnená alebo sexuálne napadnutá. Polovica žien na Slovensku zažila sexuálne obťažovanie (údaje Agentúry Európskej únie pre základné práva). Tvrdenie, že súčasné zákony poskytujú obetiam násilia dostatočnú podporu, je preto hlbokým podhodnotením situácie. Aj napriek mnohým pozitívnym zmenám, ktoré SR v tejto oblasti už podnikla, je komplexné riešenie násilia páchaného na ženách ešte stále veľkou výzvou. Ženy a deti nemajú k dispozícii dostatok špecializovaných služieb. Keď sa obrátia o pomoc, namiesto podpory a ochrany sa často stretávajú so spochybňovaním a zľahčovaním svojich skúseností. Mimovládne organizácie, ktoré sa im usilujú pomáhať a ktoré pôsobia aj v oblasti prevencie, nemajú zabezpečené kontinuálne financovanie. Zlyháva tiež rázna odpoveď spoločnosti na násilie v podobe efektívneho sankcionovania zneužívateľov. Nie je dostatočne zabezpečená spolupráca rôznych inštitúcií, napríklad polície, zdravotníckych zariadení a justície. Pomáhajúce profesie nedostávajú v oblasti problematiky násilia páchaného na ženách systematické vzdelávanie, preto často – aj napriek snahe – nedokážu poskytnúť potrebnú odbornú pomoc a podporu. Skvalitniť treba aj ber dát, aby sme mali dostatok konkrétnych informácií o situácii, v ktorej sa ženy a ďalšie obete násilia nachádzajú, a vedeli správne nastaviť potrebné opatrenia. Zlyhávame aj v realizácii primárnej prevencie násilia. V tomto všetkom by nám Istanbulský dohovor mohol pomôcť. Jeho ratifikácia by zabezpečila predpoklady pre spoločný prístup k riešeniu násilia v európskych krajinách.

Istanbulský dohovor predstavuje najkomplexnejšiu medzinárodnú stratégiu na odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách a domáceho násilia, preto môže pre Slovensko znamenať zásadnú zmenu k lepšiemu. Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť ako poradný orgán vlády už v roku 2013 odporučila podniknúť potrebné kroky na ratifikáciu tohto dohovoru. K urýchlenej ratifikácii dohovoru je Slovensko naliehavo vyzývané aj zo strany OSN a EÚ.

Infografika: Možnosť voľby

Čítajte viac: 12 otázok a odpovedí o Istanbulskom dohovore  

Príloha: 
Ako citovať tento článok:

red. Opozíciu a koalíciu spojili mýty a konšpirácie, doplatia na to ženy a deti zažívajúce násilie In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 29/03/2019. Získané 17/09/2019 - 11:27. Dostupné na http://aspekt.sk/node/3081