Strašná pomsta

Švajčiarsko-slovenská spisovateľka Irena Brežná ako prvá reflektovala na začiatku 90. rokoch situáciu žien v novembri 1989 a po ňom. Vyberáme prózu, ktorá vyšla v preklade Jany Cvikovej v časopise Aspekt 1/1993 Mýtus krásy. 

„Z druhých bitevných polí, z revolučných tribún, z parlamentných siení vyháňajú zamatoví revolucionári svojimi doráňanými lakťami všetko ženské von. Konečne zasa sami medzi svojimi. Kázaním: žena, bola si zvedená na zlú cestu, spamätaj sa, ju posielajú naspäť k deťom, k opisovaniu svojich uznesení poškodzujúcich záujmy žien, k vareniu kávy, k umývaniu dlážky, k bežiacemu pásu, k súťaži o najkrajšie prsia. Oči žien spozornejú, stmavnú hnevom, keď ich ako prvé posielajú do nezamestnanosti, ich pracovisko je sférou, kde sa ešte najskôr cítia ako človek. Až keď večer uvidia manžela zrasteného s kreslom pred televízorom, spomenú si, že sú ženy a ponáhľajú sa do kuchyne."