Keď sa v tradičnom rozprávaní skrýva lesbické prekvapenie, ale napokon o to ani nejde

Čitateľské zápisky Jany Juráňovej nad knihou: Sarah Waters „Paying Guests“

Sarah Waters je úspešnou autorkou viacerých románov, v mnohých z nich sa zaoberá aj témou lesbických vzťahov. Svoj najnovší román Platiaci hostia (Paying Guests, 2014) zasadila do obdobia po skončení prvej svetovej vojny, odohráva sa v roku 1922 v časti Londýna, kde matka a jej dcéra Frances Wray práve vítajú vo svojom dome podnájomníkov – mladý manželský pár Lilian a Leonarda Barberovcov. Ženy sú nútené prenajímať izbu po tom, ako vo Veľkej vojne zahynuli obaja Francesini bratia. (Jej otec zomrel prirodzenou smrťou, no dcéra s matkou vzápätí zistili, že ich pre svoje neprezieravé finančné machinácie nechal v dlhoch.) Rodina patrila pred vojnou k „lepšej“ spoločnosti, no povojnové dynamické zmeny rozmetali predvojnové „kastovníctvo“, a tak manželský pár, ktorý tvorí manžel pracujúci v poisťovacej oblasti a manželka v domácnosti tráviaca deň viac-menej v záhaľke, si môžu dovoliť prenajať izbu s príslušenstvom a finančne tak vypomôcť kedysi bohatej rodine, z ktorej však už zostalo len torzo. Frances a jej matka nemajú financie na potrebné opravy domu, nemajú ani na služobníctvo, a tak má všetky domáce práce na starosti Frances. Matka trávi čas spôsobom „edwardovskej“ dámy – chodieva na schôdzky s dámami z vyššej spoločnosti a spolu sa starajú o chudobných a vojnových navrátilcov, avšak ich charita sa zjavne do veľkej miery míňa s potrebami doby.

Dvadsaťsedemročná Frances má za sebou búrlivé obdobie mladosti: počas vojny bola pacifistkou, bola v kontakte so sufražetkami, bojovala za volebné právo žien, jej najodvážnejším politickým činom bolo, že hodila topánku do akéhosi poslanca na politickom mítingu, za čo strávila pár hodín vo väzení, no, ako neskôr sama hovorí, robila to viac preto, aby nahnevala svojho otca, čo sa jej aj podarilo. Aj naďalej zostala odbojná a svet vníma diametrálne inak ako matka, ktorej sa síce navonok podriaďuje, potajomky si však žije vlastný, autentický život, najmä ľúbostný.

Román sa začína v pokojnej atmosfére, autorka precízne a pútavo vykresľuje charaktery, postavy, dobu, atmosféru. V priebehu pokojného plynutia deja dochádza k niekoľkým veľmi výrazným zvratom, ktoré zmenia nielen smerovanie deja, ale do istej miery aj žáner a vyznenie textu. Od pokojne plynúceho začiatku, v ktorom sa ponárame do atmosféry starého domu a postupného zoznamovania sa postáv, sa dej prehupne do novej situácie, keď sa Frances zdôverí Lilian, že mala v minulosti sexuálne naplnený milostný vzťah so ženou, ktorý však skončil. Lilian reaguje tak, že sa stiahne. Lenže po krátkom ochladení medzi nimi prepukne vášnivá láska. Takýto vzťah je však riskantný a napätie v románe približne v druhej tretine sa darí udržiavať takmer výlučne vďaka všadeprítomnému nebezpečenstvu prezradenia mileniek. Napriek tomu, že nebezpečenstvo priam presvitá medzi riadkami, sa ich vzťah prezradí nečakane. Lilianin manžel Leonard v zúrivej žiarlivostnej scéne napadne Frances, no Lilian ho zozadu tak nešťastne silno udrie popolníkom, že Leonard po chvíli umrie.

Aj v tomto momente sa láme nielen dej, ale i žáner, román sa stáva do istej miery detektívkou naopak – poznáme vrahyňu i spolupáchateľku a napäto čakáme, či ich odhalia. Siahodlhé a donekonečna sa opakujúce scény strachu veľmi retardujú dej. Neskôr z vraždy obvinia chlapca, ktorý sa už v minulosti s Leonardom pobil kvôli svojmu dievčaťu. Vyjde najavo, že Leonard mal veľmi dlho stabilný vzťah s inou ženou, o ktorom Lilian vedela. A dej i žáner sa znovu začne uberať iným smerom: súdne pojednávania, vzťahy v Lilianinej rodine, opis prostredia a podobne. Obe ženy trápia výčitky svedomia, no napokon sa, napriek tomu, že mladíkovi hrozí vysoký trest a možno povraz, k činu a spoluvine nepriznajú.

Pre nedostatok dôkazov mladíka napokon neuznajú vinným. Opäť zvrat, všetky očakávania, predpoklady, možnosti, ktoré sú v románe detailne rozobraté, sa znovu menia.

Po kvázidetektívnej odbočke sa román mení takmer trochu na telenovelu a vyústenie je prekvapivo banálne, hoci celkom súznie so začiatkom deja, ktorý sa rozbiehal tiež veľmi banálne, lenže v začiatkoch bola banalita príťažlivá ako literárna možnosť zobrazenia všednosti a každodennosti. Román je v mnohých častiach celkom zbytočne podrobný, ale má početné zaujímavé miesta a môže byť zaujímavou sondou do povojnového života okorenenou príbehom zvláštneho manželského štvoruholníka, ktorý sa odhaľuje len postupne a zostáva po ňom prázdnota a zúfalstvo. Pri prvých „výhybkách“ deja, nálady a žánru som ako čitateľka pociťovala, že autorka so mnou hrá zaujímavú hru, pri ďalších som nadobudla pocit, že jednoducho nevie, ako situácie, ktoré postavila, vyriešiť.

Ako citovať tento článok:

red. Keď sa v tradičnom rozprávaní skrýva lesbické prekvapenie, ale napokon o to ani nejde In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 19/02/2020. Získané 29/03/2024 - 15:21. Dostupné na http://aspekt.sk/node/3206