Deň matiek inak

Obraz, skúsenosť a prax materstva sa v čase aj spoločnosti menia. V ruptúrnych časoch je aj táto premena zjavnejšia, preto sledujeme, že materstvo a s ním súvisiace skúsenosti, prax, očakávania a okolnosti sú dnes iné než boli pred obdobím pandémie. Rovnako vidíme, že aj dôsledky pandémie, uzavretia škôlok a škôl či obmedzenia pohybu sú pre matky špecifické. Na povrch spoločenskej pozornosti sa v tomto období viac dostáva význam rôznych foriem starostlivosti o druhých vrátane členov a členiek rodiny.

Sprítomnené poznanie, že bez sociálnej reprodukcie (nielen biologickej) nie je možná ekonomická produkcia, by v ideálnom prípade mohlo viesť k inštitucionálnym zmenám, ktoré by matkám a vôbec všetkým rodičom a ich deťom v každodennom živote pomohli.

Rodiny s deťmi sú ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením; jednorodičovské rodiny – na čele ktorých sú predovšetkým ženy – čelia chudobe najčastejšie; nedostatočné kapacity inštitucionálnej starostlivosti o deti v predškolskom veku sú dlhodobý problém; finančná podpora rodičov je mizivá; koncept zosúlaďovania práce a rodiny sa u nás chápe často veľmi úzko, preto môže pomôcť najmä ženám vo vyšších pracovných pozíciách, na manažérskych postoch, takým, čo môžu pracovať z domu. Aj toto sa však deje len obmedzene. K mzdovému rodovému rozdielu prispieva aj spoločenská a ekonomická penalizácia žien, ktoré sa stali matkami. Mzdový rodový rozdiel sa pretavuje do nižších dôchodkov pre ženy. Namiesto prázdnych rečí o posvätnosti materstva by preto boli namieste opatrenia, ktoré by prispeli k zlepšeniu životných podmienok matiek a celých rodín.

Étos posvätnosti materstva tak zakrýva reálne problémy, ktoré spôsobuje spoločenské nastavenie ignorujúce význam starostlivosti. Zároveň stojí na zjednodušujúcich predstavách o ženách a mužoch, prispieva k šíreniu mnohých mýtov o poslaní žien, potrebe obety a „skutočnej hodnote“ žien. Dôsledky zakusujú ženy, ktoré čelia tlaku stať sa matkami, matky, ktoré čelia spoločenskému a často internalizovanému tlaku stať sa „dobrými“ matkami, ako aj všetky ženy, ktoré sú vystavené hrozbe vyvlastnenia svojho tela a zbavenia možnosti rozhodovať o vlastnom živote v záujme vyššieho princípu.

Ku Dňu matiek si preto dajme takéto čítanie:

Materstvo, Glosár rodovej terminológie 

Juliana Szolnokiová: Skúsenosť a stereotyp 

Hana Bednaříková: Materstvo ako súčasť ženskej identity 

Jana Juráňová: Antikoleda (poviedka z knihy Lásky nebeské) 

Irena Brežná číta List synovi 

Irena Brežná: List synovi (celá poviedka) 

Etela Farkašová: Stalo sa (e-kniha) 

Jana Juráňová: Orodovnice 

Elisabeth Badinter: Materská láska