Nová kniha Jany Juráňovej sa pripravuje

Nová kniha Jany Juráňovej sa už pripravuje a vyjde na jeseň. Tešiť sa môžete na román s pracovným názvom Naničhodnica.

Nech sa páči, ochutnávka:

Vystúpila z trolejbusu a kráčala pomedzi stromy. Rozhodla sa, že k domu pôjde skratkou, ktorou už dávno nešla. V jednom dome je tam butik pre deti, asi nový, vo výklade oblečky pre bábätká. Rýchlo odvráti zrak. V ďalšom dome je na prízemí kaderníctvo. Tam by mohla zájsť, ale nemá náladu. Zastala a poobzerala sa. Je to novopostavený komplex, stavali ho dva roky, stavenisko vždy obchádzala, preto skratku dávno nevyužila. Ľudia tu už zjavne bývajú. Na prízemí stredne vysokých domov sú obchodíky, kaviarnička s terasou. Aké milé. A vedľa kaviarne obchod so zvieratami.

Veľmi sympatický asi tridsiatnik so špicatou briadkou ju milo pozdravil. Chcela sa len poobzerať. V klietkach majú papagáje. Predstavila si, aké by to bolo mať doma papagája. Ale k vtákom nemá dobrý vzťah, asi ju ovplyvnil Hitchcockov film, bojí sa ich. Potom tam boli mačiatka, veľmi milé. Ledva sa ubránila, aby jej nevyhŕkli slzy. A potom ešte biele myšky, to by ju Fraňo rovno vyhodil z domu. Tie väčšie sú vlastne biele potkany, to nechce ani ona. A ešte škrečok. Zlatučký. Krúti sa na koliesku. A potom... srdce jej zamrelo v hrudi. Hneď vedela, že to je presne ono. Králiček. Celý biely s čiernymi koncami ušiek a čiernou škvrnkou pri ňufáčiku. Predavač jej povedal, že je to zakrslá sorta, nezje ani nevykaká veľa, hodí sa do bytu. Vysvetlil jej, čím ho treba kŕmiť. Cena bola dobrá.

„Zabaliť? Samozrejme, žartujem. Beriete ho?“ Mladý muž na ňu žmurkol. O pár minút už bola Eliška vonku a v ruke držala klietku s králikom. V tej chvíli si nebola istá, či má ísť domov alebo radšej k mame. Ale potom sa odhodlala. Kráčala pevne a vyrovnane.

Bolo popoludnie. V lepšom prípade by Fraňo mohol byť na káve so svojimi kumpánmi. Z času na čas akoby dostanú novú miazgu a začnú tvoriť akúsi pomyselnú tieňovú vládu. Fraňo v nej už bol aj premiérom. Ministrom nie, lebo v ničom sa nevyzná až tak, aby mohol riadiť nejaký rezort. Ale tieňovým prezidentom už bol. Keď Eliška prišla k dverám svojho bytu, srdce jej divo tĺklo. Ale mala šťastie, bolo zamknuté a Fraňo niekde vonku. Spadol jej balvan zo srdca. Keď sa vráti a Mucinko bude doma, hádam ho už ani on, ten nenávistník zvierat, nevyhodí. Od začiatku o králičkovi premýšľala ako o Mucinkovi s tým najväčším M.

***

Dlhšiu ukážku z pripravovanej knihy si môžete prečítať aj v aktuálnom čísle literárneho časopisu Rozum: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10222505657367691&set=a.1346172811874&type=3&theater

***

Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.