Einsteinov vyplazený jazyk

Čitateľské zápisky Jany Juráňovej nad knihou: Slavenka Drakulić „Teória smútku Milevy Einsteinovej“

2004

Tento príbeh sa odohráva v časovom posune niekoľkých rokov potom, ako Marie Curie Skłodowska a jej manžel Pierre Curie spoločne získali Nobelovu cenu (v roku 1903; po manželovej tragickej smrti ju Marie Curie Skłodowska dostala po druhý raz). Celkom iný, aj keď v niečom podobný, je príbeh partnerstva Milevy a Alberta Einsteinovcov (Albert Einstein dostal Nobelovu cenu v roku 1921). Je to príbeh lásky, nelásky, manželstva, rozvodu, vernosti, nenávisti. Postavu Marie Curie po jej smrti literárne „zvečnila“ dcéra – spisovateľka Ève Curie v knihe Madame Curie, ktorú moja generácia hltala v puberte a stala sa silným, aj keď možno len klamlivo identifikačným príbehom. Príbeh Milevy Marić, Einsteinovej prvej manželky, sa stal literárne známym až oveľa neskôr, vyplával na vlne odhaľovania nie veľmi ideálneho súkromia veľmi slávnych mužov, ktorí boli a aj zostali verejnosťou vnímaní pozitívne a s obdivom.

Možno teda povedať, že aj keď obe ženy boli pôvodom z východnej Európy, s prírodovedným vzdelaním, jedna študovala v Paríži, druhá v Zürichu, potom sa vydali a mali deti, tým sa podobnosti ich osudov končia.

Mileva Einsteinová znášala všetky príkoria od času, keď sa jej manžel znovu zamiloval a chcel sa s ňou rozviesť, ťažko, útrpne, pasívne, občas odbojne. Utrpenie, bolesť a psychické muky sú hlavným námetom knihy s názvom Teória smútku, takže slovo teória síce súznie s obsahom Einstenovej práce, ale nie s obsahom knihy Slavenky Drakulić, tá je viac podrobným, vyčerpávajúcim a ťaživým opisom praxe smútku.

Vychovávať bez dostatočnej podpory partnera dvoch dospievajúcich synov, z toho jedného psychicky chorého, navyše s ťaživým rodinným zázemím (Milenin brat sa nevrátil z prvej svetovej vojny, sestra tiež trpela schizofréniou, v útlom veku jej zomrelo prvé dieťa – maličká dcérka), k tomu telesné postihnutie, ktoré sa pod ťarchou problémov zhoršovalo, to všetko vytvára podmienky pre osud mučeníčky. A k tomu nevrlosť, neochota, odpor zo strany manžela, ktorý si našiel inú. Čo dodať. Ťažký osud. A pritom dobovo zjavne pravdepodobnejší než ideálne spolužitie Curieovcov. Na príbehu Milevy a Alberta sa totiž podpísali, resp. formovali ho predstava tradičnej ženskej roly, predstava tradičnej rodiny, dobové chápanie materstva a všetky tie idealizujúce predstavy, ktoré sa v praktickom živote ťažšie napĺňajú než predstierajú.

Albert Einstein z pozície svojej vedeckej kariéry vystupoval aj v role verejného intelektuála proti vojne a fašizmu. Ako mnohí iní idealizovaní hrdinovia aj on sa v súkromí prejavoval diametrálne odlišne. A to je vždy vďačný námet na písanie. Mne osobne bol jeho vyplazený jazyk vždy trošku podozrivý, možno som bola vychovaná priveľmi škrupulózne. Áno, v období normalizačného režimu človeku dobre padlo, keď svetová celebrita z oblasti vedy vyplazila jazyk. Otázka je – na čo a na koho. Ale ako sa vyjadrila ďalšia nobelistka Olga Tokarczuk, literatúra je interpretácia. V tejto konkrétnej knihe je Einstein odľud, Mileva trpiteľka a občas trochu aj zaťatá bojovníčka. Je to ťaživý príbeh. Všetko to úmorné prežívanie, duševné pochody, slzy, zadúšanie, ťažoba vzbudzujú depresiu a ťažobu aj pri čítaní. Einstein z knihy vychádza ako bezcitný arogantný panovačný tyran, ktorý svoju bývalú partnerku, stále však ešte zákonitú manželku, ponižuje a opovrhuje ňou. Dozvieme sa, že Mileva má naozaj na jeho Nobelovej cene zásluhu, ibaže nepriznanú. Je to všetko veľmi smutné. Nuž a podobné osudy, či už prikryté sviatočným čipkovaným obrusom predstierania, alebo kruto odhalené, sú realitou aj dnes, a vôbec sa nemusia odohrávať niekde vo vzdialenom Iráne.

Ak sa teda chcete ponoriť do naozaj hustého smútku, čítať o závislosti na vzťahu s mužom, s ktorým máte deti, ale on do vás kope, tak je to ten ideálny titul.

Knihy majú svoje čitateľky a čitateľky majú svoje knihy. Kým Madam Curie ma zastihla v puberte v tom ideálnom čase, Teória smútku si ma našla už za zenitom takéhoto spôsobu nazerania na dynamiku vzťahov v súkromí i na verejnosti. Ale to nemusí platiť o všetkých, ktoré po knihe siahnu.

 

Slavenka Drakulić: Teória smútku Milevy Einsteinovej. Preložila Michaela Materáková. Vydal Zelený kocúr 2022.

 

Knihu si môžete požičať v knižnici ASPEKTU každý štvrtok od 16.30 do 19.30.

 

Ako citovať tento článok:

red. Einsteinov vyplazený jazyk In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 20/07/2022. Získané 23/04/2024 - 10:10. Dostupné na http://aspekt.sk/node/3453