Tohtoročný ArtWife bude o jazyku, zdieľaní a blízkosti

Rozhovor s organizátorkou feministického festivalu ArtWife Janou Mikuš Hanzelovou

Významnými témami aj princípmi vo feminizme sú starostlivosť a budovanie komunít. ArtWife vytvára na pár dní v roku bezpečný a zároveň podnetný priestor pre ľudí so záujmom o feminizmus a rodovú rovnosť. O tom, aký je príbeh festivalu a čo prináša nadchádzajúci ročník venujúci sa jazyku, sa s organizátorkou Janou Mikuš Hanzelovou zhovárali Michaela Pavelková a Zuzana Maďarová.

 

ZM: Festival ArtWife organizujete od roku 2018 v Liptovskom Mikuláši. Medzitým zažil globálnu pandémiu, atmosféru protirodových a krajne pravicových útokov či finančnú neistotu kultúrneho centra Diera do sveta, ale aj množstvo prednášok, koncertov, tvorivých dielní, divadelných predstavení, stretnutí, objatí a podnetných rozhovorov. Spomínaš si ešte, ako ArtWife vznikal?

 

JMK: To si krásne zhrnula tieto vrcholy i pády. Na začiatky si spomínam najmä ako na obrovskú neistotu. Mala som veľké obavy, ako takýto špecifický festival, ktorý prinesie pre mnohých kontroverzné témy, zarezonuje v kontexte malého mesta a či bude dostatočne zaujímavý na to, aby za ním niekto vycestoval. Popravde, počítala som s totálnym fiaskom. Ale túžba skúsiť to bola silnejšia, a tak sme to riskli.

Mala som silný feministický základ z divadelnej vedy na VŠMU, ktorá bola takto orientovaná, štúdium som kombinovala s návštevami aspektovskej knižnice. Feminizmu som v tom období naozaj podľahla, fascinoval ma ako myslenie i ako možnosť spoločenskej revolty, zmeny, rovnako ako umenie, ktoré vychádza z týchto princípov alebo prináša či problematizuje feministické témy. Prvý ročník bol veľmi opatrný, od začiatku som si priala, aby bol festival inkluzívny a nie elitársky, výlučný, chcela som, aby dokázal pritiahnuť aj lokálne publikum. Veľmi som dúfala, že sa nám postupne podarí demýtizovať feminizmus a že ukážeme, že myslieť a konať feministicky nie je nebezpečné, ale práve naopak veľmi oslobodzujúce a posilňujúce.

 

Artwife 2022, zdroj: KC Diera do sveta

 

ZM: Ako si na začiatku vnímala prepojenie medzi festivalom ArtWife a inými feministickými festivalmi, kultúrnymi podujatiami alebo prácou feministických organizácií, napríklad širšie sprievodné podujatia výstavy Fem(inist) Fatale v Bratislave alebo festival Fem Fest v Prešove, Eva Nová v Banskej Bystrici, prípadne iné podujatia, texty, konkrétne aktivity feministických organizácií?

 

JMK: Podujatia, ktoré spomínaš, som samozrejme registrovala a na viacerých z nich som sa zúčastnila, inšpirácia tu teda do istej miery bola. Najzásadnejší bol pre mňa ASPEKT, to bola pre mňa skutočne dôležitá etapa počas školy, keď som túto organizáciu spoznávala a prenikala do neskutočného množstva aktivít, ktoré sa tam realizovali. Veľmi som odvahu, intelekt, rozhľadenosť jeho zakladateliek i pokračovateliek obdivovala a doteraz obdivujem. Práve na ASPEKT aj na teba konkrétne som sa od začiatkov festivalu obracala s prosbou o konzultáciu programu. Festival kladie totiž veľký dôraz na medziodborovosť a našou snahou je prepájať akadémiu, umenie a aktivizmus, hľadať spoločné fúzie, generovať nové spolupráce. Ten teoretický feministický základ som nemala taký silný a cítila som sa v mnohých veciach veľmi neisto. Aj teraz sa cítim sebavedomo len v tej umeleckej časti, preto niektoré témy, výber hostiek do diskusií a pod. konzultujem s odborníčkami. ArtWife je myšlienkovo kolektívne dielo, z toho mám radosť.

 

ZM: Od prvého ročníka vidíme, ako sa ArtWife rozrastá – obsahom aj rozsahom aktivít, počtom zúčastnených, mediálnym pokrytím. Stal sa súčasťou feministického priestoru a miestom stretávania pre mnoho z nás. Čo znamená ArtWife pre Dieru do sveta a pre teba osobne?

 

JMK: Myslím, že sa v ňom, respektíve v jeho programe a uvažovaní zhmotňuje presvedčenie, ktoré sme pred pár rokmi formulovali v našom manifeste, kde sme si ako jednu z hlavných hodnôt a pilierov Diery do sveta pomenovali práve feminizmus. ArtWife je jeden z dvoch autorských festivalov, ktoré organizujeme – druhý je Mobilis, obidva spája vždy nejaká aktuálne rezonujúca téma a snaha čo najprenikavejšie túto tému obsiahnuť. Ukrývajú v sebe zápal spoločenskej angažovanosti, ktorý nás baví a ktorý považujeme za dôležitý.

A čo znamená pre mňa? Je pre mňa veľkou výzvou. Profesijne i ľudsky. Každý ročník totiž pre mňa znamená veľa štúdia, rešeršovania, zorientovávania sa v danej téme, každý jeden bod program dokola prehodnocujem, dakedy je to až bolestné. Musela som sa naučiť viesť tím, i keď maličký, vnímať potreby a názory iných. Najmä posledné dva ročníky sa snažím o väčšiu otvorenosť dramaturgie, festival má svoju dramaturgickú radu, do ktorej som oslovila viaceré expertky z rôznych disciplín. Takto koncipovaná dramaturgia ma učí nemať všetko pod kontrolou, je to výzva a zároveň je to veľmi obohacujúce. Ak chcem robiť tento festival poctivo, nemôžem obchádzať základné piliere empatie, starostlivosti. I keď samozrejme veľakrát zlyhávam.

 

ZM: Ako vyberáte kľúčové témy festivalu a čomu ste sa doteraz venovali?

 

JMK: Témy vždy akosi prirodzene vyvstali, často vyplynuli z konkrétnej spoločenskej situácie, ktorá v danom období rezonovala. Zároveň to všetko boli témy, ktoré sú pre feminizmus kľúčové, takže až takú rafinovanosť a sofistikovanosť by som za tým výberom nehľadala.

Počas šiestich rokov sme otvorili témy tela, práce, intersekcionálnej solidarity v minuloročnej téme sesterstvo. Trochu menej explicitnou témou bola vlastná izba. Každú z nich sme sa ale snažili preskúmať do hĺbky, obísť prvoplánovosť, odkryť viacrozmernosť. Skúmať rôzne perspektívy a aspekty je v takto koncipovanom festivale skutočne vzrušujúce.

 

ArtWife 2022, zdroj: KC Diera do sveta

 

MP: Témou tohtoročného feministického a rodovo orientovaného festivalu ArtWife je jazyk. Nemá byť však zameraný príliš vedecky, nemá byť o „lomkách a hviezdičkách, hoci ich milujete“, píše sa v texte k aktuálnemu ročníku. Ako sa ďalej uvádza, „má byť o blízkosti, zdieľaní, kamošení sa a o sile podrezaných jazykov“. Čo návštevníctvo čaká?

 

JMK: Lomky a hviezdičky určite neplánujeme obísť, rodovo citlivému jazyku sa budeme venovať vo viacerých častiach programu. Ale ako som hovorila, nechceme to zužovať, festivalová téma nemôže byť zväzujúca, chceme ju rozostrieť, myslieť v nej slobodne. V programe sa tak objavia obsahy, ktoré sa jazyka dotýkajú priamo, ale aj menej očakávateľne a odkryjú tohtoročnú tému v iných súvislostiach. Ale samozrejme, náš prvý promo text neklame, blízkosť, zdieľanie a kamošenie sú pre nás kľúčové.

 

MP: Prečo ste sa tento rok rozhodli pre tému jazyka? Aký má byť prínos festivalu do diskusie o rodovo kompetentnom a spravodlivom jazyku?

 

JMK: Jazyk je asi taká moja osobná téma, ktorá vo mne zrela už dlhšie. Vyrástla som v rodine, kde bol na slovo kladený veľmi veľký dôraz. To, že slová vedia zraniť a že je teda veľmi dôležité vopred si premyslieť, čo a akým spôsobom chcem povedať, to sa so mnou nesie doteraz. Na dlhý čas ma to aj veľmi zablokovalo, mala som problém spontánne sa vyjadrovať, strážila som a následne reflektovala každú vetu, ktorú som vypustila z úst. Bolo to únavné.

Túto dvojsečnosť ale zároveň považujem za veľmi fascinujúcu, keď  osobnú skúsenosť skonfrontujem s procesmi, ktoré sa dejú v spoločnosti. Stačí, keď sa pozrieme na rodovo inkluzívny jazyk. Ide o veľmi komplikovanú tému a ja v nej tiež stále ešte tápem. Ale mám aj pocit, že v diskusiách vieme často aj z našich feministických pozícií skĺznuť do moralizovania, poučovania a že naša tolerancia k omylom druhých sa niekedy zadrháva. Je to podľa mňa výzva, ktorá si vyžaduje veľa empatie, pochopenia z oboch strán, je v nej obsiahnutých veľa obáv, myslím, že to chce všetko čas a trpezlivosť. Takže áno, slovo vie zraniť, ale mlčať si nemôžeme dovoliť. Ticho treba prelomiť, chcem, aby festival ArtWife bol dialógom. 

 

MP: Na minuloročnom ArtWife bol program obohatený výletom na Liptovskú Maru, futbalom s ženstvom Kozmosu či spoločným jedením polievky. Budú súčasťou programu komunitné aktivity aj tento rok?

 

JMK: Určite áno, futbal dokonca pre veľký úspech organizujeme opäť. Plánujeme aj výlet, tentokrát do Važca, viaceré interaktívne workshopy, spoločný piknik. Takéto aktivity sú pre nás veľmi dôležité, snažíme sa vedome opúšťať predstavu festivalu, ktorý je len prezentačnou platformou, chceme, aby sa ArtWife vylamoval z takejto špecifikácie, chceme dopriať diváctvu spoločne trávený čas, kde môžu na chvíľu relaxovať. Myslím, že to opäť rezonuje s predstavou feministickej starostlivosti.

 

ArtWife 2022, zdroj: KC Diera do sveta

 

MP: Na čo sa najviac tešíš a čo by si odporučila nezmeškať?

 

JMK: Ja sa teším na všetko a skoro všetko z programu aj vždy zmeškám, lebo stále treba riešiť nejaké problémy. Ale prirodzene mám najbližší vzťah k umeleckej časti programu, špeciálne k tej perfomatívnej, tej bude tento rok na ArtWife viac ako zvyčajne a myslím, že sú to všetko stimulujúce zážitky, ktoré by som neodporúčala vynechať. Ale najprínosnejšie sú aj tak vždy tie stretnutia a rozhovory. Nie je to prekvapivé, tento rozmer má snáď každý dobrý festival.

 

MP: Po minulom ročníku ste opäť zaviedli kategorizované vstupné podľa finančných možností návštevníctva. Ako veľmi je pre vás dôležitá solidarita?

 

JMK: Tento systém vstupného sme zaviedli prvýkrát na ArtWife minulý rok, postupne sme ho preklopili aj do aktivít v celoročnom programe. Keď sa navonok prezentujeme ako anagažované centrum s hodnotami ako feminizmus či sociálna spravodlivosť, musíme takéto veci prehodnocovať a reflektovať nielen v programe, ale aj v prístupe k diváctvu, dovnútra tímu. Takto nastavený systém vstupného odráža, ako uvažujeme. Uvedomujeme si, že nie každý človek si môže dovoliť investovať z mesačného rozpočtu do kultúry a umenia. Ale my nechceme o týchto ľudí prísť, sú pre nás dôležití. Takže áno, solidarita je pre nás zásadná aj v takýchto malých gestách.

 

ArtWife 2022, zdroj: KC Diera do sveta

 

ZM: Teraz sa určite sústreďujete na blížiaci sa ročník, ale predsa: máš do ďalších rokov niečo, čo by si si pre ArtWife a jeho ľudí želala?

 

JMK: Mám super tému na ďalší rok, takže by som bola rada, keby vydržal a dostal finančnú podporu. ArtWife mi je veľmi blízky a vidím v ňom veľký zmysel, verím, že bude aj naďalej inšpiratívny nielen pre mňa, ale aj pre ľudí, ktorí ho navštevujú. A snáď sa bude vedieť vždy zreflektovať, aby vnútorne rástol a prekvapoval aj seba.

 

Jana Mikuš Hanzelová

Jana Mikuš Hanzelová je zakladateľkou kultúrneho centra Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši. Vyštudovala divadelnú vedu na VŠMU. Už šiesty rok organizuje feministický a rodovo orientovaný festival ArtWife. Je kritický a spochybňuje rodové stereotypy ako patriarchálne konštrukty v našej spoločnosti. Poskytuje priestor umelcom a umelkyniam zameriavajúcim sa na feministické a rodové témy. Cieľom festivalu je tiež scitlivovať a vzdelávať publikum vo feministických otázkach.

 

 

 

 

 

Príloha: 
Príloha: 
Príloha: 
Príloha: 
Ako citovať tento článok:

red. Tohtoročný ArtWife bude o jazyku, zdieľaní a blízkosti In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 17/07/2023. Získané 23/07/2024 - 20:24. Dostupné na http://aspekt.sk/node/3535