Divadelný zápisník

VEC: Cesta č. 05 v Bratislave

Partnerské organizácie kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách Slovensko-český ženský fond a Možnosť voľby privítali v pondelok 5. 12. 2011 o 17.00 v Bratislave jediné slovenské umelecké teleso, ktoré sa do kampane nezabudnuteľne zapojilo – Bábkové divadlo na Rázcestí. Scéna ich divadelného happeningu s názvom VEC: Cesta č. 05 v bratislavskom Shopping Centre AVION bola umiestnená pred predajňou so športovými potrebami, čo vyvolávalo zvláštne asociácie a zároveň ladilo s akčnou výzvou kampane KONAJME!

Predstavenie už od začiatku elektrizovalo okoloidúcich naliehavým hlasom moderátorky a výraznými gestami šiestich herečiek predstavujúcich osudy, ktoré radšej nechceme vidieť, možno preto, že ich vidíme až príliš často. Najbezprostrednejšími divákmi boli deti. Nebáli sa priblížiť k herečkám, ktoré svojimi gestami oživovali plazivú hrôzu každodennej manipulácie, ohrozovania, šikany, bolesti a izolácie. Deti sa zaujímali. Načúvali, aj keď sa trošku báli a mali rešpekt. Ale neotočili sa a neodišli, na rozdiel od nahlas telefonujúceho pána, ktorý do mobilu pobúrene komentoval „ďalšiu zvrátenosť feministiek, ktoré TOTO ukazujú aj deťom. A ako to, že to niekto dovolil...“ Áno, táto otázka visí vo vzduchu: Ako to, že niekto dovolí násilie a agresiu? Ako to, že to dovolíme? Špeciálny efekt, nezamýšľaný, ale zaujímavý, dodávali predstaveniu „neprofesionálni herci a herečky“ z preskleného fitnescentra na prvom poschodí, kde ženy aj muži na bežiacich pásoch bežali ako o život. Rovnako ako o poschodie nižšie bojovali herečky Bábkového divadla na Rázcestí vo svojich divadelných bytoch o život, sebaúctu, lásku. Dojímavo a „drásavo“ stvárňovali bolesť a krutosť, ktorú dennodenne a celonočne zažívajú staré aj mladé ženy, deti i dievčatá, kým niekto – vy, my – nezačne konať.

Moje dojmy z predstavenia sú ochutené slzami a snahou nevnímať sacharín vianočných kolied a hlásenia o predvianočných zľavách. Nakoniec sa pri divadelných boxoch pristavilo menej okoloidúcich, ako by som si priala, ale ktokoľvek sa zastavil, zapozeral a započúval, už neodišiel. A pri kreslení soľnej mandaly, bielej ako čistota, ako smútok, ako nevinnosť, ako ľahostajnosť som na tvárach diváčok a divákov videla úľak a pochopenie. A u mnohých aj rozhodnutie – toto už nikdy nesmieme dopustiť. A tak unikátny divadelný happening, ktorý putoval po siedmich slovenských obchodným centrách, splnil svoju misiu aj v Bratislave. Pred rôznymi podobami násilia na ženách sme boli náhle veľmi malí a malé. Aj preto pôsobila verejná „pískačka“ proti násiliu pred AVIONOM po predstavení vyslovene katarzne – konečne sme mohli vypustiť z pľúc tú úzkosť, čo nám darovali svojimi neuveriteľnými výkonmi herečky BNDR a ich režisérka Iveta Škripková.

Som rada, že s nami pískali aj osobnosti bratislavského verejného života Ivo Nesrovnal, Andrea Vadkerti, Laco Oravec, Simona Bubánová, Petra Burčíková, Raluca Popa, Lucia Faltinová, Bohdan Smieška, ako aj osobnosti ženského aktivizmu z Bratislavy – Jana Juráňová, Hana Fábry, Jana Cviková, Romana Schlesinger, Ľubica Tornóczyová a mnohé ďalšie. Ďakujeme za divadlo, ktoré človeku vstúpi do svedomia i srdca. (vb)

VEC: Cesta č. 05_Bratislava

Foto: Júlia Pecková

VEC: Cesta č. 05 v Martine

V sobotu 3. 12 o 17.00 hod. sa martinské obchodné centrum Tulip stalo šiestym, predposledným miestom, na ktorom účinkovalo BDNR vo Veci číslo 5. Dosť ojedinelá akcia, divadelná i občianska, speje k svojmu vyvrcholeniu v Bratislave. Už teraz môžeme napísať, že sa nám to podarilo vďaka jedinečnej kampani proti domácemu násiliu páchanému na ženách, kampani, ktorá nám umožnila cestovať do siedmich miest – aj tam, kde sme ešte nikdy nehrali.

Prvý hvizd akcie Vypískajme násilie bol v rukách pani Táni Brnovej, riaditeľky krízového centra Žena v tiesni. Obchodné centrum Tulip na rozdiel od iných centier nepraskalo vo švíkoch, no happening i tak pritiahol pozornosť viacerých návštevníkov a návštevníčok, ktoré spočiatku nemali odvahu podísť bližšie. Nakoniec sa priestor zaplnil a tých, čo „vydržali“, bolo dosť. Keď som počula výkriky a slová, ktoré zaznievali z malých bytov na scéne, tlačili sa mi slzy do očí. Silné, dojímavé, spočiatku chaos z toho, čo sa deje a potom veľká účasť – také boli prvé reakcie žien, čo prišli pískať proti násiliu pred obchodné centrum. A ja si opakovane kladiem otázku, prečo sa vedenia obchodných centier bránia krátkemu pískaniu vo vnútri centra, keď už veľkoryso dovolili túto akciu? Je nepatričné pískať proti násiliu v obchodnom centre? Je nepatričné prerušiť hvizdom na minútu tzv. pohodovú vianočnú atmosféru, otrepané šlágre a hluk z obchodíkov, napomádované lacné bubliny a svetielka, ktoré sú všade rovnako gýčové a neľudsky rovnaké? Hvizdom, ktorý protestuje proti povrchnosti a ľahostajnosti hlboko vrastenej do našich dní? Kto sa bojí hvizdu za niečo, čo má zmysel? A najmä prečo? (is)

VEC: Cesta č. 05_Martin

VEC: Cesta č. 05 v Michalovciach

Na poslednom východoslovenskom happeningu v Michalovciach nás privítalo Zemplin shopping center. Verejnú „pískačku“ odštartovala symbolickým hvizdom pani Hargašová zo združenia Pomoc rodine, ktoré podujatie v Michalovciach organizovalo. Mantrickú herečku Slávku Fulínovú, ktorá účinkovala v happeningoch v Banskej Bystrci, Poprade, Košiciach a Prešove, vystriedala herečka Marianna Mackurová, ktorá počas predchádzajúcich happeningov hrala Pána Takže Takto! Happeningového „muža“ stvárni na západnom Slovensku hosťujúca herečka Nina Müller. Nanajvýš zvláštne pocity prinieslo spojenie piatich domácich príbehov s detským kútikom, okolo ktorého sa happening z priestorových dôvodov odohrával. Nuž, aj takéto spojenia prináša realita a často práve pri násilí páchanom v párových vzťahoch...
Posledné dve podujatia sa uskutočnia 3. 12. v Martine sa a 5. 12. v Bratislave. Príďte pískať, príďte konať! (mt)

„Pred chvíľou som sa vrátila z OC Michalovce. Úvod bol skvelý, takmer identickú situáciu som zažila nedávno na ulici a reakcie okoloidúcich ma aj vtedy ohromili... Herečky boli skvelé a aj keď som si už v  práci zažila i vypočula kde-čo, možno snáď vinou tehotenských hormónov (prečo sa hneď chcem ospravedlňovať?), slzám som sa neubránila. O väčšine tých skutočných príbehov som čosi zachytila v tlači, ale až teraz som pochopila podtext tragédie napr. Anny z Gdanska. Bola som len sklamaná účasťou. Moja mama pricestovala zo vzdialeného mesta len kvôli tomu. Nepoznám pohlavárov tohto mesta, ale mám pocit, že tam žiadny nebol...“ (Odkaz diváčky happeningu zo sociálnej siete Facebook)

VEC: Cesta č. 05_Michalovce

VEC: Cesta č. 05 stále na východe!

Divadelný happening VEC: Cesta č. 05 sa odohral 26. 11. 2011 v obchodnom centre MAX v Prešove. Okrem verejnosti s nami happeningové emócie zdieľali aj pracovníčky združenia MyMamy Prešov, ktoré je jednou z partnerských organizácii tejto kampane. Divadelný happening nenechal bez emócií ani pracovníčky MyMamy, hoci s témou násilia v párových vzťahoch pracujú denno-denne: „Napriek tomu, že s týranými ženami pracujem, vaše spracovanie bolo také silné, že som nemohla len stáť a pozerať. Musela som odchádzať, nadýchnuť sa, aby som to emočne vydržala.“ Okrem žien z MyMamy a Fenestry, ktoré nás prišli podporiť aj do Prešova, bola medzi nami aj vzácna hostka – herečka Divadla Jonáša Záborského v Prešove Valéria Fürješová, ktorá sa prihovorila verejnosti, vyjadrila svoj názor na tému násilia páchaného na ženách a odštartovala protestnú pískačku Vypískajme násilie prvým hvizdom. Po OC MAX  v Prešove nás v pondelok 28. 11. čaká posledná východoslovenská zastávka Zemplin Shopping Center v Michalovciach.  (is)

„Málo vecí na tomto svete má zmysel. Ale toto zmysel má!“ (Diváčka v Prešove)

VEC: Cesta č. 05_Prešov

Tretia zastávka happeningu VEC: Cesta č. 05 v Košiciach

V Košiciach čakal 25. 11. 2011 na divadelný happening novootvorený Aupark so svojím veľkým priestranstvom. O 9.30 sa konala tlačová beseda všetkých organizátoriek kampane a divadla, ktorú skoro ukončil falošný poplach. Našťastie sa nič zlé nestalo. Ani happening nevyvolal negatívne alebo odmietavé postoje, práve naopak – mnoho z okoloidúcich ostalo dokonca až po vytvorenie mandaly na počesť obetiam rodovo podmieneného násilia. „Silné, nemám slov, aj keď túto tému poznám, dojalo ma to.“ Také boli prvé reakcie. O 17.30 sa začala druhá časť kampane a vypískať násilie prišli aj viceprimátorka Košíc MUDr. Renáta Lenártová a primátor Košíc MUDr. Richard Raši. Zajtra nás čaká happening v Prešove. (is)

„Keď som počula, o akej téme chcete hrať, nevedela som si predstaviť, akým spôsobom sa to vôbec dá. Teraz, keď som vás videla, pochopila som. A som nadšená. Miešajú sa vo mne emócie, nenachádzam slová. Bolo to výborné.“ (Diváčka happeningu v Košiciach)

VEC: Cesta č. 05_Košice

VEC: Cesta č. 05 v Poprade

Divadelný happening VEC: Cesta č. 05 sa24. 11. o 18.00 odohral v priestoroch obchodného centra MAX v Poprade. Asi stovka ľudí, ktorí boli v priestore pred scénou alebo stáli pri zábradliach na poschodí, sa svojím protestným hvizdom pridala aj k verejnému zhromaždeniu Vypískajme násilie. Prvý zahvízdal viceprimátor mesta Poprad JUDr. Adrián Kromka. Prvé dojmy a emócie po happeningu sa dajú zhrnúť do vety jednej z účastníčok: „Úžasné! Všetky príbehy by som chcela vidieť znova.“ Štúdio TWIGA sa v noci presunulo do Košíc. (is)

VEC: Cesta č. 05_Poprad

VEC: Cesta č. 05 prvý raz!

V obchodnom centre Európa v Banskej Bystrici sme 21. 11. o 18.00 hod. začali našu cestu s divadelným happeningom VEC: Cesta č. 05 a celoslovenskou kampaňou Vypískajme násilie proti rodovo podmienenému násiliu páchanému na ženách. Divadelný happening pripravili herečky a hosťky štúdia TWIGA - Marianna Mackurová, Mária Šamajová, Veronika Fekiačová, Nina Muller, Alena Sušilová, Mária Danadová a Katarína Smaczna Feješová, sc., réžia Iveta Škripková, výprava Miriam Struhárová, hudba Juraj Haško, dram. spolupráca Monika Tatarková.

Po prvý raz v histórii divadla sme vypískali násilie o 18. 45 hod., pridali sa k nám mnohí z návštevníkov a návštevníčok centra, TV Hronka a rádio Lumen. Reakcie publika prechádzali od nezáujmu po hlboké prejavy účasti voči tejto téme. Mnohí ostali do konca, do vypískania a pridali sa spontánne k akcii.

Vec: cesta č. 05 pokračuje 24. 11 v Poprade, v obchodnom centre Max. Srdečne pozývame!

Prečo má happening názov Vec: cesta číslo 5? Existuje päť druhov rodovo podmieného násilia: ekonomické, sociálne, psychické, fyzické a sexuálne. Na akú cestu sa vydávate vy?

Akciu podporil Úrad vlády SR. (is)

BDNR_happening_Bystrica

Reakcia diváčky po happeningu, prevzaté z webových ohlasov stránky BDNR

VEC: Cesta číslo 05 a Vypískajme násilie! 21.11. som išla do Europa SC cielene... vedela som, že to nebude veselé divadelné predstavenie, tušila som, že to nebude dušu hladiaci happening... a keď toto píšem, už viem, že som vôbec netušila do čoho idem (a premýšľam, čo asi cítili tí veselo nakupujúci a konzumujúci okoloidúci, ktorí dostali od vás túto pomyselnú facku )... a už po neviem koľký krát ŽASNEM. Žasnem nad réžiou, scenárom, scénou, herečkami, nápadmi, prevedeniami, kostýmami, nad tými výkonmi a precítením, nad TÝM POHĽADOM do očí, že nik nemôže zapochybovať o tom, že to myslite vážne, že ste presvedčené... a chcete, keď už nie presviedčať, tak minimálne poukazovať a informovať. Jednoducho žasnem... Začiatok skvelý, myšlienka za sto bodov... a potom nastúpili herečky, vošli do svojich izieb utrpenia a ja som si vravela: joj, čo to???... sa mi nechce veriť, že by to takto nedomysleli... však nepočuť, kde sú mikrofóny? ... a tá scéna? Veď nevidím! A POTOM precitnutie z paniky: samozrejme, že to domysleli, a ešte ako!!! Je to predsa naše BDNR: Nebudete počúvať a pozerať zobďaleč, to robíte vlastne stále a keďže problematikou je násilie, „znásilníme “ vás trochu... musíte prísť blízko, pozerať sa z prvého radu a zniesť, alebo aj nezniesť pohľad trpiacej ženy do vašich očí, počúvať príbeh po príbehu a kvapku po kvapke prijímať toto „nepríjemné“ poznanie... vypočuť si „krátky“ výpočet mien už, žiaľ, mŕtvych žien a dokonca aj detí... a na záver aspoň symbolicky vypískať násilie. SPOLU. A ja som tam chodila, stála, počúvala, a častokrát uhýbala pohľadom, klipkala očami a s nadľudským úsilím som sa snažila neslziť (nechcela som byť trápna, smiešne, však?). A aj tak som sa nakoniec, keď sme sa o tomto vašom počine s kamarátkami vonku v prítmí rozprávali ROZPLAKALA. A ĎAKUJEM VÁM zato! Napriek tomu a možno práve preto, že aj teraz, pri rekapitulácii včerajšieho večera, mi je z toho smutno. Ste jednoducho úžasné!

PS: Píšťalku mám zavesenú v izbe na očiach, aby som náhodou nezabudla, že treba byť v pozore. Ešte raz ďakujem. (Diváčka Kvača)