Z recenzie na knihu Politiky a političky

Cesta od neviditeľných žien novembra k analýze mediálneho obrazu ženy, ktorá sa na Slovensku etablovala na premiérskom poste, pôsobí napohľad triumfálne. Akoby bola príbehom o postupnom začlenení žien do verejného priestoru s pompéznym koncom – vymenovaním ženy do vrcholovej politickej pozície.

V prípade, že explicitný motív zviditeľňovania z úvodu prenesieme na celý súbor štúdií, získame opačný obraz. Zviditeľnenie nielen konkrétnych žien (Ženy Novembra), ale aj ich špecifických problémov a legislatívno-mediálneho priestoru, ktorý ich obklopuje (Limity biopolitiky, Konštrukcia komunálnej politiky ako domova, Úspešná, a predsa „slabá“?), nás nútia vzdať sa entuziazmu. Vedú skôr k pochybnostiam o tom, či je sama participácia žien vo verejnom priestore dostatočnou zárukou presadzovania špecifických požiadaviek žien ako politických subjektov. Že sú na mieste, o tom svedčí nielen častá premena političiek na „politikyně“*,  ale predovšetkým zlyhávanie deliberatívnej a participatívnej politiky liberálneho štátu.

Domnievam sa, že rovnako prínosné je vnímať štúdie v zmysle „doing politics“, teda podľa pracovného názvu celého projektu. Politiky a političky sú z tohto pohľadu štyrmi fragmentami nepretržitého procesu, ktorý spája minulú skúsenosť s perspektívou budúceho uvažovania o ženách ako o aktívnych politických subjektoch. Teda s perspektívou, ktorá diskurz rodovo podmienených príležitostí nahradí politikami rovných príležitostí.

* Český feminista Mirek Vodrážka tak označuje ženy, ktoré v politike preberajú správanie svojich kolegov. 

Úryvok z recenzie na knihu Politiky a političky. Aspekty politickej subjektivity žien. Recenzia vyšla v časopise Sociológia, č. 2, roč. 44, 2012, s. 239 - 244.