Cena Štúrovej-Kuklovej?

V týchto dňoch sa diskutuje o finančne nedocenenej práci učiteliek a učiteľov. Okrem pravidelnej odmeny za prácu však spoločnosť oceňuje výnimočné výkony výnimočných ľudí, mužov aj žien.

Nie je to však len formalita? Určite nie. Najmä nie vtedy, keď sa zamyslíme nad oceňovaním žien, ktoré býva často len symbolické. Najčastejšie sa ženám, ktoré konajú dôležitú prácu, dostane slovné poďakovanie za ich „obetavosť“. Akoby ich prácu bolo nevhodné merať napríklad finančným ohodnotením a formálnym vyzdvihnutím do statusu laureátky či nositeľky nejakého titulu.

Vo štvrtok 18. októbra v Prahe už po štvrtý raz udelili Cenu Milady Paulovej, ktorú dostávajú vedkyne za celoživotný prínos vo vede, rozvoj odboru, vrátane pedagogickej činnosti a za pôsobenie v akademickej sfére, v súkromnom výskume aj v občianskej spoločnosti. Okrem individuálneho ocenenia je zmyslom ceny podporiť ženy vo vede a inšpirovať začínajúce vedkyne alebo študentky, ktoré o vedeckej dráhe rozmýšľajú.

Cenu pomenovali po prvej profesorke českého pôvodu pôsobiacej na území Čiech a Moravy – Milade Paulovej, ktorá sa v roku 1935 stala mimoriadnou profesorkou všeobecných dejín východnej Európy a Balkánskeho polostrova na Univerzite Karlovej a po skončení vojny bola už riadnou profesorkou.

Každý rok sa udeľuje za iný odbor. V roku 2009 ju za oblasť ekológie a trvalo udržateľného rozvoja získala prof. Milena Rychnovská, o rok na to sa jej laureátkou za ekonómiu stala Ing. Růžena Vintrová a vlani za chémiu prof. Kateřina Demnerová. Tento rok ju v odbore historických vied udelili prof. Zdeňke Hledíkovej, emeritnej profesorke Univerzity Karlovej, špecialistka na cirkevné dejiny a pomocné vedy historické.

Cena Milady Paulovej má svoju váhu. Vedkyne sú na ňu navrhované kolektívmi, inštitúciami (katedrami, ústavmi, múzeami či archívmi), v ktorých pracovali či pracujú. Nominácie posudzuje odborná porota, cenu osobne udeľuje minister či ministerka školstva. Sprája sa s ňou aj finančná odmena 150-tisíc Kč.

Na Slovensku obdobná cena neexistuje. Žien, ktoré ocenenia za ich vedeckú, pedagogickú a organizačnú činnosť vo vede, výskume a vzdelávaní dostávajú, je veľmi málo. Zo stovky medailí udelených rektorom dlhoročným zamestnancom pri príležitosti 90. výročia založenia Univerzity Komenského v roku 2009 toto ocenenie dostalo iba trinásť žien, z ktorých šesť pracovalo na organizačných a administratívnych pozíciách.

Zbežný pohľad na Ceny Slovenskej akadémie vied a ďalšie ohodnotenia udeľované vedcom a vedkyniam o opaku nepresvedčia. Pochybujem o tom, žeby mal počet cien udelených vedkyniam odrážať „fakt“, že významné vedecké ženské osobnosti na Slovensku nežijú a nepracujú.

Čo tak napodobniť príklad českej Ceny Milady Paulovej a založiť Cenu Boženy Štúrovej-Kuklovej? Štúrová-Kuklová (1893 – 1977) pochádzala z Čiech, svoju výskumnú a pedagogickú činnosť však spojila so Slovenskom. V roku 1919 spoluzakladala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, o deväť rokov neskôr sa na nej habilitovala na docentku patológie a terapie interných chorôb. V roku 1934 sa stala mimoriadnou a v roku 1946 riadnou profesorkou.

Som presvedčená, že všetci tí, čo sa pohybujú vo vede, výskume a vzdelávaní, by vo svojom odbore vedeli nominovať kolegyne a učiteľky, ktoré by si cenu pre významnú vedkyňu – napríklad Cenu Boženy Štúrovej-Kuklovej – zaslúžili.

Článok pôvodne vyšiel v denníku Pravda 23. októbra 2012.

Ako citovať tento článok:

red. Cena Štúrovej-Kuklovej? In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 26/10/2012. Získané 18/03/2024 - 02:45. Dostupné na http://aspekt.sk/node/994