Baby zo svetovej feministickej gorilej gerily proti holobabáčom 1:0

„Musia byť ženy nahé, aby sa dostali do Slovenskej národnej galérie?" Áno! So spresnením: Od 5. októbra do 27. novembra 2010 mali na tretie poschodie Slovenskej národnej galérie v Bratislave vstup naozaj povolený len Holé baby - výstava 155 aktov moderných výtvarníkov zo Slovenska [3].

Je vôbec feministické vystavovať „holé baby" - akty a poloakty vážených umelcov? S takými sprievodkyňami, akými pre návštevníčky a návštevníkov výstavy boli feministická babka (65), jej vnučka (15) a viac neprítomná než prítomná mama (40), veru je. Ich vtipné komentáre v podobe dialógov, ktoré sem-tam citujú aj feministickú klasiku, ponúkajú stanovisko. To sa dá odmietnuť aj prijať, dá sa vychýliť a aj sa na ňom zasmiať. Určite sa vám to už stalo: Koľkokrát ste sa vy, feministka či „rodovo scitlivená" osoba, pozerali na bežne oceňované kultúrne artefakty s podozrením? Áno, niečo na tom géniovi je, ale predsa len nepovažujete za znak majstrovstva to, že vie namaľovať dva okrúhle tvary - prsia alebo zadok - a zvyšok torza. Ten podivný pocit alebo aj hnev a rozčúlenie sa na výstave zhmotňujú do slov. Popri tom, ako sa návštevníčky a návštevníci pozerajú na - zväčša sexistické - produkty tejto - zväčša patriarchálnej - kultúry, majú vďaka babke a vnučke možnosť čítať ich feministicky, teda kriticky.

Dialóg vnučky s babkou je hlavnou devízou výstavy. Artikuluje sa v ňom to, čo väčšinou zostáva nevyslovené. To, že nášmu videniu vecí, či už umeleckých alebo každodenných, predchádzajú isté rámce videnia. Štipľavé komentáre si osobujú priestor pod obrazmi, tie najjedovatejšie z nich svojou veľkosťou a farebnosťou takmer konkurujú obrazom nad nimi. Sú totiž napísané v komiksových bublinách, ktorých tvorkyňou je Eva Filová. Autorky komentárov, literárna kritička Jana Cviková a spisovateľka Jana Juráňová, inak aj zakladateľky feministického Aspektu, ku kresbám jedného z tvorcov slovenskej rurálnej a národnej ikonografie Martina Benku stručne dodávajú: „Aha, prostonárodné dedičstvo."

Dedičstvo kultúry, ktoré potvrdzuje moc mužov, resp. dedičstvo „holobabáčov" - ako tvorcov aktov posmešne pomenúva kurátorka výstavy zo SNG Petra Hanáková - tu zostáva. Feministkám sa často podsúva, že majú byť buď jeho obrazoborkyňami, alebo cenzorkami. Niežeby nimi nikdy neboli. Napríklad na protest proti krutému zaobchádzaniu štátu s Emmeline Pankhurst sufražetka Mary Richardson v marci 1914 v londýnskej Národnej galérii nožom poškodila Vélazquézovu Venušu pred zrkadlom. Hnev voči obrazom však neuspokojí konštatovanie, že sú vecou minulosti, ktorú nemožno chápať doslovne. Aj návštevná kniha či výpovede účastníkov vernisáže, ako ich v rozhlasovej reportáži pre Slovenský rozhlas zaznamenala novinárka Ivica Ruttkayová, totiž ukazujú, že nahé ženské telo nesie mnoho silných kultúrnych významov. Akýsi umelec sa redaktorke vyznáva z toho, že on ako profesionál nepozerá na feministické komentáre, ale len na diela svojich kolegov. Cieľ má jasný - aj on chce raz „visieť" v národnej galérii. Pre neho sú „slovenské holé baby - či už v galérii alebo v Rusovciach [prírodné kúpalisko na okraji Bratislavy] - najlepšie na svete! Sú to bohyne, zdroj inšpirácie". Iná žena do návštevnej knihy zase napíše: „Neskutočná krása. Ďakujem."

Možno tí dvaja Holé baby ani nevideli. Výstava s podtitulom „necenzurované akty moderných majstrov" chcela pritiahnuť pozornosť aj tých, čo za absenciou cenzúry hľadajú „holé cice, holé rice", jednoducho, prasačinky. Je to v poriadku. V galérii sa stretli s iným druhom videnia zadníc, škár, vagín, poprsí - s feministickým čítaním, ktoré zase bežne neprejde cenzúrou hlavného prúdu kunsthistórie, reklamy a tlače. Súdiac podľa komentárov v návštevníckej knihe, môže ich to naštvať („Komentáre chorých žien. Do galérie to nepatrí, ale do bulváru!"), posilniť („Byť feministkou je úžasné!") aj rozrajcovať („Viacej údov do galérií!"). Jedno sa však hádam návštevníčkam a návštevníkom výstavy - ako na to upozorňovala jedna z komiksových bublín - vyjasnilo: „Stelesňovanie PASÍVNEJ ŽENSKOSTI môže vážne ohroziť vaše zdravie." To sa týka aj našej diváckej kondície. Modelom žiadnemu majstrovi asi stáť nebudeme. Môže sa nám však stať, že pred obrazom zostaneme stáť ako pasívne diváčky. Babka s vnučkou a štyri feministky, čo dali dokopy Holé baby v SNG v Bratislave, spravili všetko pre to, aby sme obrazom nabudúce vedeli aj odvrávať.

Holé baby: Necenzurované akty moderných majstrov. Petra Hanáková, Jana Cviková, Jana Juráňová, Eva Filová. Slovenská národná galéria, Bratislava. 5. október - 28. november 2010. Vystavovaní autori: Andrej Barčík, Miloš Alexander Bazovský, Martin Benka, Rudolf Fila, Stanislav Filko, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Ladislav Guderna, Július Jakoby, Anton Jasusch, Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Cyprián Majerník, Peter Matejka, Alex Mlynárčik, Eugen Nevan, Koloman Sokol, Imrich Weiner-Kráľ, Arnold Weisz-Kubínčan.

Článok pôvodne vyšiel vo feministickom časopise FEMA č. 2, roč. 1, 2010 [4].

Foto: Sylvia Sternmüllerová

[[wysiwyg_imageupload::]][[wysiwyg_imageupload::]]