Gabriele Michalitsch: Trh a moc

Každý rok 1. mája kalendáre pripomínajú Sviatok práce a kalendárky upozorňujú na platenú a neplatenú prácu žien. Pripomeňme si, ako súvisí neplatená práca tradične prisudzovaná ženám (a vykonávaná prevažne ženami) s nerovnosťami na trhu platenej práce a ako sa na trhu práce (re)produkuje rodový (ne)poriadok. Úryvok zo štúdie Gabriele Michalitsch: Trh a moc. Ekonomické (re)produkovanie rodovej nerovnosti:

Ekonomické rodové hierarchie

Ekonomické rodové hierarchie sú esenciálne prepojené s rozdelením práce a kapitálu. Ženy disponujú kapitálom len vo výnimočných prípadoch a v porovnaní s mužmi majú veľmi obmedzený prístup ku kapitálu, pretože na celom svete a aj v Európe je majetok mimoriadne nerovným dielom rozdelený medzi ženy a mužov, a to podstatne nerovnejšie než príjem. Štatistický materiál o rodovo špecifickom rozdelení majetku a kapitálu takmer neexistuje, podľa odhadov disponujú však ženy v Európe menej ako 5 % kapitálu, čo je dôsledok tradície patrilineárneho dedenia. Hoci počet podnikateliek v posledných desaťročiach výrazne stúpol, zostáva ich kapitálové vybavenie zanedbateľné, keďže zväčša ide o malé podniky a podnikateľky bez zamestnancov.

Základná štruktúra kapitalistickej ekonomiky je teda do veľkej miery definovaná cez rod. Kapitál a mužskosť patria neoddeliteľne k sebe a určujú oblasť toho, čo je „ekonomické“. Pritom sa aj práca definuje v závislosti od procesov zhodnocovania kapitálu. Práca vykonávaná mimo trhu a neplatená práca sa v súlade s touto logikou neuznáva ako práca. Interpretáciu práce a jej prisudzovanie dodnes určuje s takýmto postojom spojené oddeľovanie aktivít sprostredkovaných trhom, platených, spoločensky uznávaných ako práca a spojených s mužskosťou na jednej strane, a aktivít, ktoré nie sú sprostredkované trhom, sú „súkromné“, neplatené, spoločensky sotva uznávané ako práca a spojené so ženskosťou na druhej strane.

Tradičné rodovo špecifické prisudzovanie neplatenej práce súvisiacej so starostlivosťou ešte vždy tvorí rozhodujúci základ ekonomických rodových hierarchií vzťahujúci sa na toto rozlišovanie práce: Ženy vykonávajú okolo 80 % neplatenej práce v domácnosti, pri výchove detí, pri starostlivosti o druhých. Aj zamestnané ženy v Európskej únii trávia priemerne 25,5 hodín (na Slovensku: 26,6) týždenne neplatenou prácou v domácnosti, naproti tomu muži len 7,8 hodín. (Europäische Kommission, 2009, s. 33)

No nie je to len dôsledok tradície. Keďže príjmy žien z platenej práce sú vo všeobecnosti výrazne nižšie než príjmy mužov, javí sa tradičná deľba práce z hľadiska jednotlivej domácnosti ako vonkoncom racionálna. V dôsledku nižších zárobkov – a menších možností kariérneho postupu – sa z ekonomického hľadiska zdá správne, že prevažne ženy prerušujú prácu z dôvodu starostlivosti o deti alebo z dôvodu opatery rodinných príslušníkov alebo, že ju aspoň obmedzujú. Na základe práce v domácnosti, ktorá sa ženám prisudzuje, nie sú potom ženy na rozdiel do mužov kontinuálne a výlučne k dispozícii, mobilitu a flexibilitu žien obmedzuje práca v rodine, ktorú musia vykonávať. V konečnom dôsledku sa rodová deľba práce v súkromnej sfére a rodové rozdiely na trhu práce vzájomne podporujú

Platená práca

Zamestnanosť žien v Európe síce stúpa – v krajinách EÚ 27 predstavovala roku 2007 v skupine 15 – 64-ročných žien v priemere o niečo viac ako 58 % (na Slovensku: 53 %), pričom zodpovedajúca zamestnanosť mužov je 72,5 % –, no v oblasti práce na plný úväzok výrazne stagnuje. (Tamže, s. 27) Stúpajúca zamestnanosť žien vyplýva v prvom rade z rozšírenia práce na čiastočný úväzok od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia, odráža prerozdelenie platenej práce medzi ženami, nie však medzi ženami a mužmi.

Trh práce je do veľkej miery horizontálne a vertikálne rodovo rozdelený. Vertikálna segregácia označuje rodové rozdelenie z hľadiska profesijných hierarchických úrovní: čím vyšší je stupeň profesijnej hierarchie, tým menší je podiel žien. Šance dostať sa na vrcholné pozície sú pre zamestnankyne stále mizivé. Napríklad podiel žien v najvyšších rozhodovacích grémiách firiem obchodovaných na burze[1] je v celej EÚ 11 % (na Slovensku: 18 %). (Tamže, s. 39) Za týmito číslami sa skrývajú diskriminačné praktiky, ktoré sa tiahnu celou profesijnou dráhou žien: Ženy bývajú niekedy nasadzované na pozície pod svoju kvalifikačnú úroveň, ak majú ženy a muži rovnakú kvalifikáciu, mužom sa spravidla prideľujú činnosti, ktoré si vyžadujú vyššiu kvalifikáciu. Navyše programy ďalšieho vzdelávania sú omnoho častejšie otvorené mužom než ženám. Mimoriadne dôležitá úloha tu pripadá aj mužským sieťam.

Trh práce však charakterizuje aj horizontálna segregácia, t. j. segregácia podľa odvetví. Podiel žien v jednotlivých odvetviach výrazne variuje, a to rovnako v priemysle, ako aj v sektore služieb. Ženy dominujú napríklad v textilnej, odevnej alebo obuvníckej výrobe, muži v kovospracujúcom, drevárenskom alebo ropnom priemysle. V sektore služieb sú typicky mužskými odvetviami finančníctvo a poisťovníctvo, kým opatera seniorov, ubytovacie služby alebo tzv. služby vzťahujúce sa na osoby (ako kaderníčka a kozmetička) sú typicky ženské odvetvia. Príjem a prestíž ženských odvetví sú omnoho nižšie ako mužských odvetví a poukazujú na rodovo podmienené hodnotenie práce.

Tieto problémy trhu práce, ktoré sú známe už celé desaťročia, sa v dôsledku deregulácie trhov práce od začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia vyostrujú a prekrývajú ich nové tendencie rozdeľovania. Zárobková činnosť žien sa stále viac vytláča na okraj trhu práce do atypických, prekérnych pracovných pomerov. Práca na čiastočný úväzok, pracovný pomer na nízky počet hodín a na dobu určitú, samostatná zárobková činnosť, zmluvy o dodaní služieb a zmluvy o dielo sa čoraz väčšmi rozširujú a zasahujú v prvom rade ženy. Pracovný pomer na čiastočný úväzok čoraz častejšie nahrádza prácu žien na plný úväzok. Podiel žien pracujúcich na čiastočný úväzok predstavuje v priemere EÚ vyše 32 %, podiel mužov 7,7 %. Na Slovensku je podiel žien pracujúcich na čiastočný úväzok (4,5 %) v rámci EÚ druhý najnižší po Bulharsku, naproti tomu v Rakúsku a v Nemecku tento podiel prevyšuje 40 %, v Holandsku 75 %. (Tamže, s. 30) Motívy, pre ktoré sa ženy a muži rozhodujú pre čiastočný pracovný úväzok, sa výrazne líšia: V Rakúsku uvádzajú asi dve tretiny žien ako dôvod práce na čiastočný úväzok rodinné povinnosti, takmer tretina z nich nenašla miesto na plný úväzok. U mužov sú hlavnými motívmi pre prácu na čiastočný úväzok ďalšie vzdelávanie a časová nezávislosť, práca v rodine pri tom nezohráva takmer žiadnu úlohu. (BMGF, 2004, s. 49 a ď.)

Z toho vyplýva, že trh práce sa čoraz väčšmi rozpadá na mužmi dominované jadro trhu práce a ženský, marginalizovaný trh práce, ktorý sa vyznačuje atypickými, rôznym spôsobom prekérnymi zamestnaneckými pomermi, ktoré sú len parciálne integrované do sociálneho systému, ako aj výrazne nižším príjmom, nedostatkom možností pracovného postupu, horšími pracovnými podmienkami a vyšším rizikom nezamestnanosti.

Zároveň sa rozširuje aj neformálny sektor v oblasti opatrovateľskej práce: Pre ženy, ktoré robia profesijné kariéry, vytvárajú potrebné podporné štruktúry najmä migrantky – za minimálne mzdy a bez sociálneho poistenia. Rozdiely medzi ženami sa vyostrujú, oproti profesionalizovanej platenej práci tu stojí „refeudalizácia“ práce v domácnosti, znova ožíva vzťah „panej a slúžky“ (Young, 1999/2000), rodovo špecifické prideľovanie reproduktívnej práce ostáva nedotknuté.

Pomerne rozšírené zdôvodňovanie načrtnutých rodových nerovností na trhu práce rozdielmi vo vzdelaní a kvalifikácii je neudržateľné, keďže úroveň prípravy na povolanie u žien a mužov v produktívnom veku je veľmi podobná. Približne 60 % všetkých absolventov vysokých škôl v Európe tvoria ženy. (Europäische Kommission, 2009, s. 16) Medzi mladšími ženami a mužmi (vo veku 20 – 24 rokov) je úroveň prípravy na povolanie u žien výrazne vyššia než u mužov, ešte stále sa však značne odlišujú študijné zamerania žien a mužov. Študentky prevažujú najmä v humanitných vedách, pedagogike alebo žurnalistike, študenti najmä v technických smeroch štúdia.

Úryvok zo štúdie Trh a moc. Ekonomické (re)produkovanie rodovej nerovnosti (preklad Jana Cviková), ktorá vyšla v publikácii Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov (ASPEKT 2010). Celú publikáciu vo formáte .pdf nájdete TU [3].