„Pre autorkine texty je príznačné aj rodovo poučené a (nestereotypnú) ženskosť reflektujúce písanie: ´Zabudni slabikovať / moje ruky, / zhltni, láskavo, / moje meno.´" Píše Derek Rebro o básnickej zbierke Ivice Ruttkayovej Hadia žena.
„Po prečítaní všetkých básní sa aj zdanlivo banálne texty stávajú dôležitými bodmi, ktoré majú v zbierke dôležité miesto. Niektoré z problémových okruhov prechádzajú vývinom. Stále hovorím o knihe poézie, ktorej inventár nástrojov je dotovaný rôznymi vplyvmi vrátane publicistického (viacvrstvové Interview s Adrienou Šimotovou…) či odborného diskurzu: ´Pomenovávanie / ako prvotná kulturalizácia.´
Vo viacerých veršoch dokonca nájdeme rodovo citlivé zdvojovanie (´rozprávačovi/rozprávačke´, s. 34), ktoré síce môže pôsobiť relatívne rušivo, no pokladám ho v kontexte poézie za inšpiratívne a funkčne korešpondujúce tak s tónom a vyznením niektorých básní, ako aj s ich tematickou vrstvou. Pre autorkine texty je totiž príznačné aj rodovo poučené a (nestereotypnú) ženskosť reflektujúce písanie: ´Zabudni slabikovať / moje ruky, / zhltni, láskavo, / moje meno.´" Píše Derek Rebro o básnickej zbierke Ivice Ruttkayovej Hadia žena.
Celý článok si môžete prečítať na: pravda.sk [3]
red. Nakrúcaj pocity, nahrávaj myšlienky In ASPEKTin - feministický webzin.
ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/31/2011. Získané 04/24/2024 - 00:20.
Dostupné na http://aspekt.sk/print/2049