Paula Jójárt: Gejské a lesbické rodiny na prahu 21. storočia

Tradičný pohľad na rodinu vychádza z heterosexuálnej normy, podľa ktorej rodina býva chápaná ako manželský pár – muž a žena – v príbuzenskom vzťahu s deťmi, ktorí spolu žijú, vychovávajú deti a spolupracujú, t.j. delia si prácu spojenú so starostlivosťou o deti a chod domácnosti.

Tento tradičný pohľad na rodinu dnes už neobstojí. Realita dnes pozná aj adoptívne rodiny, rodiny s jedným rodičom (prevažne matkou, niekedy však aj osamelým otcom), rodiny, kde rodičia nie sú zosobášení a “iba” spolu žijú, páry bez detí, rodiny s homosexuálnymi rodičmi.

DeVault a Strong navrhli koncom osemdesiatych rokov definíciu, ktorá by zahrnula všetky odlišné typy rodín: “jeden alebo viac dospelých spojených pokrvným vzťahom, manželstvom alebo pridružením, ktorí spolupracujú ekonomicky, delia sa o spoločné bývanie a môžu spolu vychovávať dieťa/deti” (DeVault, Strong 1989, s. 6).

Ak sa pozrieme bližšie na spolužitie, zistíme, že sa v mnohom podobá manželstvu (napr. deľba prác vrátane starostlivosti o deti, o domácnosť ap.). Jediným rozdielom je, že povinnosti a práva spolužijúcich partnerov zväčša takmer vôbec nie sú upravené zákonom, ako je tomu v oficiálne uzákonenom zväzku – manželstve.

Rozdiel medzi spolužitím homosexuálneho a heterosexuálneho páru potom spočíva v tom, že zatiaľ čo heterosexuálne páry majú na výber (medzi manželstvom – zákonnou inštitúciou a voľným „spolužitím“), gejské a lesbické páry si v mnohých krajinách zatiaľ vybrať nemôžu.

Text Pauly Jójárt vyšiel v publikácii Triangel: homosexualita, spoločnosť, politika [3] (Bratislava, Museion, 2006). Prečítať si ho môžete na: diskriminacia.sk [4]