O rodine, partnerstve a ľudských právach

V uplynulých týždňoch sa na Slovensku objavilo veľa, vlastne až priveľa odborníkov a odborníčok na tradičnú rodinu, ideálne partnerstvo, správnu rodinnú aj školskú výchovu či vôbec ľudské práva. ASPEKT prináša výber z článkov, ktoré sa oplatí čítať. 

 

Dubovcová: Sobáše homosexuálov neohrozia tradičnú rodinu

Čo si myslíte o referendových otázkach? Prvá hovorí o tom, aby sa manželstvom nemohlo nazývať iné spolužitie ako muža a ženy.
„Táto aj všetky ostatné otázky akoby boli položené z obáv časti spoločnosti o tradičnú rodinu. Tieto obavy nemám ani pokiaľ ide o zachovanie tradičného manželstva, tradičných hodnôt, ani pokiaľ ide o osvojenie alebo vzdelávanie detí. Naopak, ak by bolo umožnené manželstvo všetkým dospelým osobám, ktoré by pred orgánom štátu vyhlásili, že budú spolu žiť v trvalom zväzku – manželstve, že sa budú vzájomne ctiť a starať o seba, bolo by to na prospech spoločnosti. Okrem toho, zákon uznáva uzatváranie manželstiev pred orgánom štátu a pred orgánom cirkvi.“

Celý rozhovor s verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou si môžete prečítať na: sme.sk [3]

 

Tradičná rodina neexistuje, tvrdí sociologička Filadelfiová

„Ktorá je tradičná rodina na Slovensku? Ktorú tradíciu myslíme? Ešte pred industrializáciou? Ak máme na mysli rodinu, aká bola v minulosti, tak ktorú? Kedysi u nás na vidieku prevažovali početné rodiny a boli výrobnými jednotkami. Alebo myslíme mestskú rodinu? Iné rodiny boli na juhu Slovenska, iné na východnom alebo na severnom Slovensku. Pojem rodina sa používa iba ako analytický nástroj. Ale v žiadnej spoločnosti neexistuje jedna forma rodiny.“

Celý rozhovor so sociologičkou Jarmilou Filadelfiovou si môžete prečítať na: sme.sk [4]

 

Evanjelická farárka: Referendum je len pokusom zakryť bezradnosť

Ako by sme mohli vyjadriť kresťanský postoj k rodine?
„V zodpovednosti za svoju rolu na svojom mieste: ako dcéra, manželka, krstná mama, sestra, teta a podobne. Referendum problémy rodiny nevyrieši. Je len pokusom zakryť bezradnosť a strach z toho, že sa nevieme – naša spoločnosť ani my kresťania – postaviť voči požiadavkám ľudí, ktorí o vzťahu s najbližším človekom začali hovoriť. Ak ich chceme súdiť, že o partnerskom vzťahu rozmýšľajú a cítia inak ako väčšina, problém bude niekde v nás. Ktovie, či sa nedotkli našej bolesti a neistôt. Čo nám a našim rodinám môže pomôcť, je sebaskúmanie a neustála premena, odvaha prijať iných tak, ako nás prijíma Boh. Biblia to nazýva pokáním.“

Celý rozhovor s evanjelickou farárkou Annou Polckovou si môžete prečítať na: sme.sk [5]

 

Žena, žena a tri dcéry. Aj ženská rodina je základ štátu

„Ľubica a Katka majú tri deti. Záchranárka a učiteľka žijú v malom slovenskom meste v harmonickom vzťahu – mimo zákona. Ten nechráni ich ani deti. Hoci vyznávajú tradičné hodnoty, sú katolíčky, s deťmi navštevujú kostol a absolvovali krst aj birmovku, referendum považujú za hanbu pre Slovensko. Ich najväčšou túžbou je žiť ako rodina, povedať si áno záväzne, so všetkými právami aj povinnosťami manželstva.“

Celý článok čítajte na: sme.sk [6]

 

Právnička Debrecéniová: Niekto sa z nás snaží urobiť homofóbov

„Každá spoločnosť má svojho obetného baránka, spravidla nejakú menšinu. Je totiž ľahšie liečiť si svoje komplexy na niekom slabšom, než podrobiť seba samého alebo seba samú reflexii, a potom z toho vyvodiť konzekvencie. U nás sú obetným baránkom dlhodobo Rómovia. Veľmi dlho sa nám tiež niekto snažil, aj sa stále snaží, nanucovať, že sú to Maďari, a teraz ako keby sčista-jasna máme ďalšieho obetného baránka. Vytváranie nenávisti voči gejom a lesbám je až kampaňovité. Niekto sa z nás vyslovene snaží urobiť homofóbov a homofóbky. Myslím si, že jeden z cieľov, ktorý je za tým, je glorifikácia a posilňovanie inštitútu manželstva, ako ho dnes poznáme na Slovensku. Nepovedala by som ani, že „tradičného manželstva“, lebo väčšina ľudí skrátka vyznáva hodnoty ako láska, spravodlivosť, rovnosť, úcta, rešpekt, dôstojnosť. To sú tradičné hodnoty. A tradičné hodnoty nie sú inštitúcie vytvorené štátmi, ale to, čo si ľudia stáročia nesú so sebou, cibria a kultivujú. Takže už len uzurpovanie si toho, že toto je referendum o „tradičných hodnotách“, v podobe ich cirkvou a štátom uzurpovaného inštitucionálneho premietnutia, je nezmysel.“

Celý rozhovor s právničkou Jankou Debrecéniovou si môžete prečítať na: sme.sk [7]
 

List pastierom

Hovoriť o rodinách znamená hovoriť o podobách šťastia. Slovo rodina možno vymeniť za blízkosť, ochranu, bezpečie. Vtedy vieme, o čom hovoríme. Niektorí možno chcú iné obrazy a majú odvahu a energiu ponúknuť ich aj ostatným okolo. Prečo nerozmýšľať o rodine s dvoma mamami ako o prípustnej možnosti? Prečo si nevytvoriť kruh najbližších z kamarátov alebo kolegov? Viazať sa radšej po linke príbuznosti záujmov, a nie biologických vzťahov? Voliť si podobu rodiny a určiť, koľko bude mať členov? Mnohí prežijú roky na byte so spolubývajúcimi, kde zdieľajú chladničku, taniere, kúpeľňu, nazerajú si do hrncov, spoločne nejedia sacharidy, pretože bojujú s tukmi a starajú sa o psa z útulku. Podôb prístavu je mnoho, prečo im nevytvoriť miesto v zákonoch aj našich srdciach – ako hovoria muži v sutanách. Oni sami žijú netradičné životy, zdieľajú priestor s inými mužmi, obcujú duchovne s kadekým. Telo je len maličká kontaktná plocha, oveľa viac sa deje v hlavách. S vierou aj bez nej.

Celý článok spisovateľky Zusky Kepplovej čítajte na: pravda.sk [8]