Každodenné politické kontexty jazyka

ASPEKTin [3]– [3] jar 2015 [3] _ SURFUJEME _ na webových stránkach ASPEKTU _ Čítajte texty, ktoré boli o téme rodu a jazyka publikované na stránkach internetovej ASPEKTin aj tlačeného časopisu Aspekt.

Prostredníctvom jazyka formu(lu)jeme svoj svet a svoje miesto v ňom. Ako možno v kontexte rôznych spoločenských tém uvažovať o jazyku ako o mieste vyjednávania a sporov? Čí jazyk je v týchto sporoch (ne)vypočutý?

 

Medzinárodný deň boja proti homofóbii a transfóbii
Aj o úlohe jazyka v boji proti homofóbii a transfóbii ASPEKT spolu s organizáciou Iniciatíva Inakosť: „Jazyk ako prvý slúži na odstraňovanie predsudkov a stereotypov. Nakoniec korektnú formu termínov používa aj slovenská vláda: lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví a intersexuálni ľudia.“ Celý text nájdete TU [4].

***

Bezpečný ženský dom
„Existuje mnoho spôsobov, ako vytvárať kultúru posilnenia. Začať môžeme na úrovni jazyka, ktorý používame na pomenovanie a chápanie násilia. Mali by sme používať jazyk, ktorý nie je pre ženu viktimizujúci, ktorý ju nespochybňuje a neobviňuje z násilia, ktoré zažívala.“ O jazykových a ďalších možnostiach eliminácie rodovo podmieneného násilia čítajte v publikácii Bezpečný ženský dom, ktorú nájdete aj TU [5].

***

(Ako) Konať proti násiliu páchanému na ženách
„... je veľa možností, ako aktívne pôsobiť proti násiliu. Vystupujte všade proti násiliu! Podporujte klímu, ktorá odsudzuje násilie páchané na ženách, napríklad tým, že budete vyvracať predsudky o týraní žien a odmietať vtipy znevažujúce ženy.“ Ďalšie možnosti si prečítate v príručke Konať proti násiliu páchanému na ženách, ktorú nájdete TU [6].

***

O prevencii sexuálneho zneužívania dievčat a chlapcov
Ako hovoriť s deťmi o sexualizovanom násilí? Čítajte rozhovor Jany Cvikovej s odborníčkou v oblasti prevencie sexuálneho zneužívania detí Karin Maurer: „... keď mi je niečo v tej knižke nepríjemné, nemôžem ju použiť, často je text v obrázkových knižkách len pomôckou, musím tu nájsť svoje vlastné slová, rodičia majú jazyk, ktorým so svojimi deťmi rozprávajú a v tomto jazyku im treba hovoriť aj tieto príbehy. Knihy sú však len pomôcky, dávajú možnosť, ako hovoriť s deťmi o problematike sexuálneho zneužívania, majú byť podnetom pre rozhovor na túto tému.“ Celý rozhovor nájdete TU [7].

***

Týranie detí
Americká psychiatrička Judith Herman o jazyku, ktorým sa opisuje trauma spôsobená týraním v detstve: „Jazyk nadprirodzeného, ktorý bol z vedeckého diskurzu vyhnaný pred tristo rokmi, sa ešte stále neodbytne vkráda aj do tých najtriezvejších pokusov opísať psychické prejavy chronickej traumy prežitej v detstve.“ Ukážku z knihy Trauma a uzdravenie nájdete TU [8].

***

Diskusia o interrupciách v rokoch 1996 – 1997
Čí jazyk utvára realitu reprodukčných práv žien? „V dôsledku toho, že si verejný priestor a jazyk privlastnila konzervatívna katolícka pravica, diskusia o interrupciách prebiehala v prevažne náboženskom rámci.“ Čítajte v Rodovom infobalíčku, ktorý nájdete TU [9]. Komplexnú analýzu diskusie o zákaze interrupcií nájdete v texte Ľubice Kobovej, ktorý vyšiel v publikácii Politiky a političky. Aspekty politickej subjektivity žien [10].

***

Muži jsou často v područí své dominantní maskulinity
O jazykovej (ne)možnosti mužov hovorí feministický teoretik Viktor Seidler v rozhovore s Mirkom Vodrážkom: „Myslím, že Lacanova analýza je zvláště vlivná ve feministické teorii, protože počítá s ženským mlčením, s těžkostmi žen najít svůj vlastní hlas a svůj vlastní jazyk v falocentrické kultuře. Ale v případě lacanismu a maskulinity můžeme v určitém směru mluvit o jiném druhu mlčení, protože ztěžuje objevení nebo osvětlení celkového pocitu, který muži ve vztahu ke své maskulinitě mají.“ Celý rozhovor nájdete TU [11].

***

Kam sa podeli ženská na traktore a cynický tvrďas? O nenávratne stratenej rodovej nevinnosti
O mlčaní, kongrese žien, umení a maskulinistickom ideáli politickej a intelektuálnej opozície píše poľská autorka Agnieszka Graff: „V roku 2009 používa jazyk osemdesiatych rokov, jazyk pokorenej mužskosti vrhajúcej sa z posledných síl na ceckatý totalitarizmus. Starší páni sa domáhajú, aby sme prijali mizogýniu ako jazyk alternatívnej kultúry, umeleckej avantgardy, protestu. Lenže súčasný recipient v týchto gestách nenachádza odvahu, ale, naopak, zatuchnutý konzervativizmus, ktorý sa ani trocha nehodí do Centra súčasného umenia.“ Celý text nájdete TU [12].

***

O jazyku, ubližovaní a cenzúre
Ako a komu možno jazykom ubližovať? Čítajte v texte Jany Juráňovej: „Pri nedávnych vzájomných osočovaniach v parlamente, ktoré boli (...) hlboko pod úroveň, padla aj novoinštalovaná nadávka ‚dedinská učiteľka‘. Na parlamentnej pôde odznelo to, čo sa doteraz hovorilo potichu: status učiteliek a učiteľov je u nás veľmi nízky.“ Celý text nájdete TU [13].

***

O myslení matiek
O skúsenosti, myslení či hľadaní jazyka matiek vedie s filozofkou Sarou Ruddick fiktívny rozhovor filozofka Zuzana Kiczková: „Aby niektoré feministky mohli nájsť v dedičstve svojich matiek kľúč k oslobodeniu svojich kreatívnych síl, museli objaviť rukopis matiek, zachovať ich jazyk, spomienky a mýty.“ Rozhovor vyšiel v časopise Aspekt 1/1994, prečítať si ho môžete aj TU [14].
 

Zoznam článkov je súčasťou on-line publikácie ASPEKTin 2015 – NEtlačený výber z textov www.aspekt.sk [3]. Tentoraz sa naša kolektívna editorka a autorka JAZYČNICA rozhodla pre virtuálnu podobu aktualizovaného výberu a ponúka rozsiahly, tematicky štruktúrovaný výber textov z rovnomenného feministického webzinu na www.aspekt.sk [15], ktoré sa najrôznejšími spôsobmi (do)týkajú diskutovanej témy inkluzívneho, rodovo vyváženého používania jazyka.