„Dnes sa problémy prvých moderných poetiek môžu zdať nepredstaviteľné. Ľudmila Podjavorinská napríklad túžila po vzdelaní, avšak narážala na nepochopenie vo vlastnej rodine, lebo tradičný záujem o literatúru sa v Riznerovskej rodine vzťahoval len na mužských potomkov.“ Píše literárna vedkyňa Andrea Bokníková v časopise Aspekt.
Roku 1997 som si chcela zodpovedať otázku, či v 70. rokoch skutočne išlo o prvú vlnu „prílevu“, čiže výrazného kvantitatívneho nárastu slovenských poetiek. Až po nájdení veršov zastrčených v časopisoch, po prelistovaná zabudnutých básnických zbierok, ktoré boli pre ich autorky prvými a zároveň poslednými, som zistila, aký je to klam. V skutočnosti sa do tvorby poézie a zároveň do literárneho života zapojilo neobvykle mnoho žien už na prelome tretieho a štvrtého decénia. Vydala som sa teda na dobrodružstvo spoznávania viac stratených, „potopených“ duší (výraz Ľudmily Podjavorinskej), než aktívne sa presadzujúcich umelkýň. Pravda, nepriebojné počínanie sa prejavilo aj na nedostatkoch veršov. Pri väčšine z nich vyslovene cítiť, že najmä málo sebavedomé autorky si nestihli „vypísať pero“, že nemali priestor na to, aby sa spisovateľsky, básnicky rozvinuli. To však ešte zvýšilo môj záujem o ich životy, hoci prvoradý musel ostať svet textu.
V prílohe nájdete úryvky zo štúdie literárnej vedkyne Andrey Bokníkovej. [3] Celý text čítajte v časopise Aspekt 1/2002 [4], ktorý si môžete objednať online [4] alebo požičať v knižnici ASPEKTU [5]. Viac o poetkách bez kníh a ich dielach Andrea Bokníková porozpráva 5. novembra v Modrom salóne SND s feministickým aspektom [6].
red. Malé dejiny roztratených osudov In ASPEKTin - feministický webzin.
ISSN 1225-8982. Uverejnené 09/31/2011. Získané 04/20/2024 - 01:32.
Dostupné na http://aspekt.sk/print/2475