Zaspomínajme si na 17. november 1989

Zaspomínajme si spoločne na 17. november 1989. ASPEKT pre vás vybral zaujímavé články z archívu a knihy z nášho vydavateľstva s témami, ktoré sa spájajú s týmto historicky významným Dňom boja za demokraciu a slobodu:

 

Jana Cviková, Jana Juráňová, Deň boja za slobodu a demokraciu [3]

Pred 29 rokmi, v čase, keď sa začala formovať „revolučná“ verejnosť, si málokto uvedomoval, že táto verejnosť je najmä mužská. Až v 90. rokoch sa začal v rámci jednej z novovznikajúcich verejností formovať rodový diskurz, ktorý umožnil reflexiu tohto javu a ktorý umožnil hovoriť o mocenských vzťahoch medzi ženami a mužmi pred revolúciou 1989, počas nej i po nej. Viac čítajte TU [3] alebo v knihe Feminizmy pre začiatočníčky. Aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku [4].

 

Aspekťáčky, Čo si robila v Novembri 1989?:

„V Novembri 1989 na začiatku divadelného štrajku ma oslovil Milan Kňažko, aby som prečítala na prvom zhromaždení na námestí SNP apel pre spoluobčanov. ‘Oslovil som aj iných, ale ešte sa boja. Ty sa nebojíš,’ povedal mi. Aj po dvadsiatich rokoch si pamätám tento silný zážitok. Ako som do slabého mikrofónu v snehu a vetre, pri mihotavom svetle pouličných lámp prečítala krátky text. Bála som sa, samozrejme, ale nebol to nový strach.“ Magdaléna Vášáryová
Krátke príbehy žien, ktoré sa tiež podieľali na histórií, ich pohľady z tribún a spomienky na 17. november 1989 si môžete prečítať v publikácii ASPEKTin jar 2013 [5].

 

Zuzana Maďarová, Ako odvrávať Novembru 1989:

„V naratívoch publikovaných v médiách sa Nežná revolúcia primárne stotožňuje s námestím ako priestorom demonštrácie. K takejto zúženej konštrukcii Novembra 1989 dochádza dvoma spôsobmi: používaním pojmov tribúna alebo námestie ako synoným revolúcie alebo sústredením sa takmer výlučne na tie udalosti, ktoré sa počas demonštrácií diali, pričom sa vynecháva množstvo ďalších priestorov a aktivít. Takýmto chápaním revolúcie dochádza zároveň k vytváraniu dualistického a nerovnocenného obrazu zúčastnených ako „tribúnov“ a ´tých ostatných´." Celú štúdiu si môžete prečítať na: genderonline.cz [6] 

 

Alexandra Ostertágová, Zuzana Maďarová a Ľubica Kobová, Politiky a političky [7]:

„Realizácia a analýza naratívnych rozhovorov s aktérkami novembrových udalostí ukázali, že súčasné zaužívané diskurzy neumožňujú ženám uspokojivo a beztrestne tematizovať svoje skúsenosti a zvýznamňovať svoje činnosti, de facto ich zneviditeľňujú ako (minulé, prítomné i budúce, resp. potenciálne) politické subjektky, z čoho vyplýva nevyhnutnosť hľadať diferencované spôsoby artikulovania skúseností žien (nielen) v histórii.“
Celú štúdiu, ktorá hľadá korene dnešného nízkeho zastúpenia žien v politike už v Novembri ´89, nájdete TU [7] alebo si ju môžete kúpiť [7] či zapožičať v knižnici ASPEKTU [8].

 

Zuzana Maďarová a Alexandra Ostertágová, Občianky a revolucionárky [9]:

„Aj na Slovensku a v Českej republike sa v odbornej literatúre, ako aj vo verejnom diskurze vytvára obraz mužských tvorcov Nežnej revolúcie (Brežná, 1993; Maďarová, 2011; Repka 1993). Vo všetkých prípadoch je dôležité zohľadniť tak rod, ako aj ďalšie sociálne kategórie – revolucionár, ktorý sa javí ako univerzálny, je totiž mladý muž alebo muž v stredom veku zo strednej triedy. Naratívny ‘univerzálnych revolucionárov’ do veľkej miery určujú obraz revolúcií vo všeobecnosti, ich aktivity a skúsenosti zastupujú celú škálu aktivít a skúseností iných revolucionárok a revolucionárov. (Cohen – Frazier v tejto publikácií, 2009) Aj takýmto spôsobom dochádza k vylučovaniu rôznych ľudí, skupín, činností a skúseností z verejného priestoru i teórie.“
Publikácia opisuje príbehy rôznych žien, ktoré vstupujú do revolučného a občianskeho priestoru v rôznych časových obdobiach, na rôznych miestach a v rôznych historických, spoločenských a politických kontextoch. Knihu Občianky a revolucionárky [9] si môžete zakúpiť [9] alebo zapožičať v knižnici ASPEKTU [8].