Ratifikácia Istanbulského dohovoru na Slovensku

„Základným cieľom Istanbulského dohovoru je ´vytvorenie Európy bez násilia na ženách a domáceho násilia´ s dôrazom na jasné prepojenia medzi dosiahnutím rodovej rovnosti a odstránením násilia páchaného na ženách. Jeho zámerom je tiež harmonizovať právne normy členských krajín RE a zabezpečiť tak ženám, dievčatám a ďalším skupinám ohrozených násilím užívanie rovnakej úrovne ochrany v celej Európe.“ Adriana Mesochoritisová: Základné informácie o Istanbulskom dohovore.

Viac o Istanbulskom dohovore si môžete prečítať TU [3].

Podľa prieskumu Agentúry Európskej únie pre ľudské práva [4] až 33% žien (zo 62 miliónov občianok) v Európskej únií nad 15 rokov zažilo fyzické alebo sexuálne násilie. Na Slovensku 34% respondentiek uviedlo, že sa stalo obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia zo strany partnera alebo iného muža. 

Napriek uvedeným percentám, ktoré sú vyššie ako priemer EÚ, Slovensko neustále odkladá ratifikáciu Istanbulského dohovoru (Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu), ktorý podpísalo v máji 2011. Príčinou sú aj žiadosti 105 subjektov i osôb o jeho pozastavenie a úplné zrušenie, petície organizované zo strany náboženských a ultrakonzervatívnych skupín.

Ako dôvody uvádzajú: „odmietanie vzdelávania detí v tzv. nestereotypných rolách a vykoreneniu stereotypov, odmietanie definovania stereotypu expertmi výboru GREVIO, odmietanie odstraňovania tradícií založených na stereotypných rolách mužov a žien, odmietanie zavádzania tzv. rodovej identity nezávislej od pohlavia do legislatívy SR.“ Práve odstraňovanie rodových rozdielov má zabezpečiť eliminovanie rôznych druhov diskriminácie v práci, rodine a odstránenie násilia páchaného na ženách. (O rodových stereotypoch a ich dôsledkoch si môžete prečítať TU [5]). Podľa Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2013 [6]: „Slovenský trh práce patrí medzi rodovo najsegregovanejšie trhy práce v Európe a napriek zvyšovaniu podielu žien vo vedúcich a manažérskych pozíciách stále zastávajú vo všeobecnosti nižšiu funkciu s nižšími príjmami v porovnaní s mužmi. Obmedzená účasť žien vo vedúcich pozíciách vedie k zníženej prístupnosti ovplyvňovania strategických rozhodovaní a plánovaní, čo má v konečnom dôsledku dosah aj na ich celkové životné situácie. Na tento jav má vplyv aj zosúladenie rodinného a pracovného života na SR a jeho značné bariéry a nedostatky. Za starostlivosť o deti a iných členov rodiny zodpovedajú ženy v dôsledku dlhotrvajúcich stereotypov, ale aj nízky podiel mužov na domácich prácach a absentujúce verejné aj súkromné služby (napr. ich finančná nedostupnosť) mnohým ženám bránia v návrate na trh práce. Slovensky sú neustále viac konfrontované s dvojitým bremenom bez adekvátnej podpory.“ Slovensko odkladaním ratifikácie a nečinnosťou štátnych orgánov vytvára priestor plný strachu pre ženy, ktoré sa stretávajú každý deň s fyzickým a sexuálnym násilím, diskrimináciou v práci a rodine.“

Viac informácií o Istanbulskom dohovore:

Istanbulský dohovor: Celé znenie [7]

Súčasný stav podpisov ratifikácií krajín [8]