Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre

Monografia Jany Cvikovej  vydaná v spolupráci s Ústavom svetovej literatúry SAV načrtáva v širšom kontexte feministických teórií a hnutí rôzne hľadiská využívania analytickej kategórie rodu v literárnej vede. Kriticky približuje rozmanité podoby feministickej literárnej vedy ako radikálneho obratu vo výskume literatúry, pričom sa dotýka aj situácie na Slovensku a v Českej republike po roku 1989. Možnosti interdisciplinárneho uplatnenia kategórie rodu v literárnej historiografii sonduje prostredníctvom konkrétnych analýz.

Téma tejto publikácie je výsostne aktuálna a v slovenskom literárnom prostredí doteraz reflektovaná len čiastočne, a to predovšetkým prostredníctvom feministickej vzdelávacej a publikačnej organizácie ASPEKT, pričom Jana Cviková je jej spoluzakladateľkou. Stredobodom pozornosti je problematika analytickej kategórie rod a legitímnosť jej uplatnenia v oblasti literárnej vedy, predovšetkým v literárnej historiografii. Autorka neponúka len relevantný prehľad teórií, faktov a súvislostí, ktoré sú podstatné pre literárnu vedu, ale aj ich kritickú reflexiu.

Ingrid Puchalová

Monografie je plodem důkladného poznání analyzovaného teritoria, což vyplývá z autorčiny mnohaleté — a nutno zdůraznit, že průkopnické — práce v oblasti genderového výzkumu. Oceňuji to, že Jana Cviková odmítá aplikovat při analytickém využití kategorie rodu v literatuře princip „nové znamená lepší“ a argumentuje pro akceptaci co možná nejširšího spektra rodově analytických přístupů k literatuře. Pokud sama dokáže explicitně artikulovat a zdůvodnit použití určité metody na určitý materiál, jak jsme svědky v textu třetí kapitoly, pak tím nejlépe dokazuje, že je to možné a přínosné. Autorčiny analýzy textů v encyklopedii o třech spisovatelkách (Christa Wolf, Mary Wollstonecraft a Virginia Woolf) jsou brilantní — detailní a subtilní. Mistrovsky zde prokazuje svou schopnost využít poznatky z feministické teorie i informace o daných autorkách získané feministickým výzkumem a osvědčuje svou rodovou citlivost a autorskou zralost.
Zdeňka Kalnická

V monografii Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre preskúmavam vlastnú skúsenosť s feministickou literárnou vedou, ktorá sa pre mňa stala radikálnym obratom vo vnímaní literatúry a jej reflexie. Okrem prežívania a premýšľania kategórie rodu, ktorá ma naučila spochybňovať všetky zdanlivé samozrejmosti bežnej skúsenosti, bežného myslenia, ako aj umeleckého zobrazenia a vedeckého poznania, mi ako sebavedomú súčasť feministických teórií priniesla interdisciplinaritu, resp. transdisciplinaritu. V tomto kontexte som načrtla jeden z možných príbehov feministickej literárnej vedy, ktorý nemá jednotnú líniu — tvoria ho skratky, digresie, zámlky, mikropríbehy. Zvoleným prístupom sa pokúšam učiniť zadosť jednak objektívne rozsiahlym a rozmanitým podobám poznania v tejto oblasti, jednak svojej dlhodobej zaangažovanosti v pertraktovanej problematike.
Jana Cviková

Kniha vyšla v spolupráci s .