Obrus, klinčeky a rodová demokracia – téma (nielen) na MDŽ

Aj vo mne vzbudzuje stará známa skratka spomienky na rituálne klinčekové vzdávanie „úcty“ ženám za to, že poslušne plnili svoju „trojjedinú úlohu“ pracovníčky, funkcionárky a matky, posvätenú a zneužívanú socialistickým (a patriarchálnym) štátom, ako aj na formálne oslavy obnažujúce neexistenciu skutočného premýšľania o postavení ženy. Na moje prvé „pracovné“ MDŽ v roku 1982 som dostala obrus na rodinný stôl. Dodnes som ho nepoužila. Tak ako som sa snažila nepoužívať vonkajšie i zvnútornené príkazy tradičnej ženskej roly; väčšinou neúspešne. V tom istom roku vstúpil do platnosti Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý prebrala aj SR. Mala som obrus, ktorý som nepotrebovala, a za sebou i pred sebou socializáciu a vzdelanie, ktoré napriek medzinárodnému záväzku nepočítali s rovnosťou rodov.
Dnes si chcem pomenovať tento deň nanovo, chcem mu vrátiť zmysel ako dňu pripomínajúcemu ľudské práva žien aj v dnešnej (patriarchálnej) SR, ktorá pri formovaní demokracie pričasto „zabúda“ zaradiť do svojich priorít demokraciu rodovú. Asi vie, čo robí, pretože si uvedomuje, že by sa musela zrieknuť podhodnotenej práce žien v zamestnaní a neplatenej práce žien v rodine. Alebo nevie, čo robí, pretože považuje rovnoprávne postavenie mužov a žien za zabezpečené Ústavou – „SR nepotrebovala prijímať dočasné a osobitné opatrenia na urýchlenie zrovnoprávnenia žien a mužov“ (Aktualizácia východiskovej správy SR k Dohovoru, 1998). A to napriek tomu, že článok 4 Dohovoru predpokladá prijatie dočasných mimoriadnych opatrení zameraných na urýchlenie dosiahnutia skutočnej rovnosti medzi mužmi a ženami a článok 5 vyžaduje, aby účastnícke štáty urobili opatrenia na zmenu spoločenských a kultúrnych vzorcov správania sa mužov a žien v záujme dosiahnutia odstránenia predsudkov a všetkých ostatných praktík založených na myšlienke podradenosti alebo nadradenosti jedného z pohlaví alebo na rodových stereotypoch. Ako aj napriek tomu, že sa SR vo svojej zahraničnopolitickej orientácii hlási k EÚ, ktorá považuje rovnosť príležitostí žien a mužov za jednu zo svojich priorít; zdôrazňuje, že rodovo špecifickú perspektívu treba zohľadňovať vo všetkých politických rozhodnutiach a opatreniach (gender mainstreaming). Rodová perspektíva rozlišuje medzi pohlavím ako biologickou danosťou a rodom ako sociálnou konštrukciou. Rod je získaný status, formovaný jestvujúcimi, na Slovensku veľmi tradičnými, stereotypnými očakávaniami voči rolám žien a mužov. Rozlíšenie medzi pohlavím a rodom vyjadruje skutočnosť, že nerovné postavenie žien a mužov nie je dôsledkom biologickej odlišnosti a rozhodne ho nemožno nimi ospravedlniť. Skrátka, napriek tomu, že „aktuálne postavenie žien na Slovensku sa vyznačuje rozporom medzi formálnou (deklaratívnou, právnou) a skutočnou úrovňou práv žien v spoločnosti“ a „aj verejná mienka na Slovensku vníma postavenie žien ako znevýhodnené oproti mužom“, ako uvádza publikácia IVO Slovensko 1998-1999.
Pred SR stojí úloha podpísať Opčný protokol k Dohovoru, umožňujúci jednotlivcom alebo skupinám, aby sa s porušovaním niektorého z práv Dohovoru obracali – po vyčerpaní „domácich prostriedkov“ – priamo na Komisiu pre odstránenie diskriminácie žien. [Protokol je už platný.] Tento protokol je dôležitým nástrojom na presadzovanie požiadaviek Dohovoru, treba ho však aj využívať. Dôsledné uplatňovanie Dohovoru vyžaduje chápanie rodovej demokracie ako neodmysliteľnej súčasti demokracie. Predpokladá zmenu postojov celej spoločnosti, ako aj občiansky aktívnu účasť žien na prekonávaní „špecificky ženského variantu naučenej bezmocnosti“ (Slovensko 1998-1999).
Ženská rola sa však môže zmeniť len vtedy, ak sa zmení mužská rola, a to nielen vzhľadom na rovnosť príležitostí vo svete práce a politického rozhodovania, ale aj tým, že muži uplatnia svoj nárok na „prestieranie rodinného stola“.
 

Pôvodne vyšlo v SME 8. 3. 2000