Feminizmus a neoliberalizmus v strednej a východnej Európe

[3]Účasť žien na pracovnom trhu zvyšuje HDP. Pracovnú silu žien treba efektívne využiť. Rodová rovnosť sa ekonomicky vyplatí. Ak chcú byť ženy úspešné, musia sa do toho oprieť.

Takéto výroky sa neraz používajú v snahe „predať“ rodovú rovnosť političkám a politikom alebo vo sfére biznisu. Napokon, znejú celkom logicky – tvrdá práca žien prináša úžitok nielen samotným ženám, ale aj celej spoločnosti. Prečo im teda nepomôcť etablovať sa na pracovnom trhu, kariérne rásť a napĺňať svoj potenciál?

Zdanlivo bezproblémové premýšľanie však ukrýva viacero úskalí. Podpora individuálnych žien a meranie rodovej rovnosti ekonomickou efektívnosťou nielen vyprázdňuje potenciál feminizmu ako radikálneho hnutia a myslenia, ale môže aj prispievať k prehlbovaniu sociálnej nerovnosti. Ktoré ženy sa môžu stať manažérkami? Majú ženy z rôznych sociálnych tried či rôznej rasy alebo etnicity rovnakú štartovaciu pozíciu? Skutočne predstavuje ekonomická efektivita jedinú hodnotu, ktorou možno odôvodniť význam rodovej rovnosti? Tieto i ďalšie otázky stoja v centre záujmu publikácie Solidarity in Struggle: Feminist Perspectives on Neoliberalism in East-Central Europe [3], ktorú editorsky pripravila Eszter Kováts, vedúca programu rodová rovnosť vo východnej a strednej Európe Friedrich Ebert Stiftung v Budapešti spolu s profesorkou rodových štúdií zo Central European University v Budapešti Andreou Petö.

Ako napovedá názov publikácie, štúdie kolektívu autoriek skúmajú vzťah medzi feministickým hnutím a teóriou a fenoménom neoliberalizmu, teda prenikania ekonomickej logiky a princípov voľného trhu do rôznych spoločenských sfér (politickej, sociálnej). Dôsledkom týchto zmien je prehlbovanie sociálnej nerovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj medzi ženami pochádzajúcimi z rôznych sociálnych prostredí, geopolitických lokalít či medzi ženami rôznej rasy alebo etnicity. Kľúčové texty anglosaskej feministickej teórie pritom v uplynulých rokoch poukázali na to, ako viaceré feministické projekty de facto podporovali ustanovovanie neoliberálneho poriadku. Dôraz na kariéru individuálnych žien odvracia pozornosť od potreby solidarity medzi rôznymi ženami; zaujatie platenou prácou prehliada význam starostlivosti aj existenciu nízkopríjmových povolaní, ktoré vykonávajú najmä ženy z nižších sociálnych tried v zlých pracovných podmienkach.

Jednotlivé štúdie publikácie Solidarity in Struggle približujú túto kritiku vzťahu medzi feminizmom a neoliberalizmom a uvažujú o tom, nakoľko platí aj pre krajiny strednej a východnej Európy. Aký ekonomický režim sa po roku 1989 ustanovoval v týchto krajinách a akú úlohu zohrávali feministické hnutia? Stratila sa solidarita medzi ženami z rôznych sociálnych tried zo zreteľa feministického myslenia aj v strednej a východnej Európe? Ktoré ženy sú v súčasnosti najviac ohrozené chudobou alebo pracujú v neistých, prekérnych pracovných podmienkach? Ako budovať užitočné a silné feministické spojenectvá, ktoré by pomáhali odstraňovať sociálne nerovnosti a zároveň by predstavovali relevantnú alternatívu rastúcemu pravicovému populizmu?

Publikácia je výsledkom viacerých stretnutí autorského tímu, ktoré od roku 2015 organizovalo zastúpenie Friedrich Ebert Stiftung v Budapešti [4]. Solidarity in Struggle je prvá publikácia o neoliberalizme a feminizme, ktorá zohľadňuje kontext strednej a východnej Európy, poskytuje priestor rôznym perspektívam a otvára mnoho otázok relevantných pre budúce diskusie. Autorky pochádzajú z rôznych krajín - z Maďarska (Kata Ámon, Andrea Czerván, Anikó Gregor, Noémi Katona, Angéla Kóczé), Poľska (Weronika Grzebalska, Elżbieta Korolczuk, Zofia Łapniewska, Litvy (Margarita Jankauskaite) i zo Slovenska (Ľubica Kobová, Alexandra Ostertágová), sú situované v rôznych vedných disciplínach (ekonómia, politické vedy, filozofia, sociológia či rodové štúdiá) a pôsobia ako akademičky aj aktivistky. Celú publikáciu si môžete stiahnuť TU [3].