Stretnutia s Timravou

Poznala som ju osobne veľmi neskoro, až pri jej sedemdesiatke. Jej diela som, pravda, poznala, ani nepamätám odkedy. Timrava v mojom vedomí proste vždy „bola“, ale akiste som ju čítala privčas, lebo dlho „bola“ pre mňa len ako neodlíšená súčasť slovenskej literatúry. (...) Slovenská staršia literatúra mi vtedy neimponovala. Zdala sa mi príliš dobromyseľná, aj príliš taká dobre vychovaná, príliš solídna. Málo rebelantská. Aj málo svetová — aby som sa teda priznala ku všetkému. A naša generácia dychtila po svete a jej životný pocit najlepšie vyjadrovali Smrekove Cválajúce dni. Vrátane toho názvu. Veru — cválať sa nám chcelo a hoci strečkovať, len preboha nie si rozvážne vykračovať. Veď sme boli mladí! Ale chodievala som do škultétyovského domu. (...) A tu som raz zistila, že „baťkova“ dcéra Ľudmila, moja rovesníčka, duša vtedy práve tak málo usadlá a solídna ako ja a mimo múrov svojho domu dokonca veľký figliar, vtipkár a posmeškár — zbožňuje Timravu. Raz napísala do Živeny recenziu o ktoromsi zväzku jej zobraných spisov, ktorá ma zaujala. I vytiahla som si Timravu z poličky v knižnici, kde stáli jej spisy v tej istej všestranne solídnej väzbe ako knihy pani Šoltésovej a pani Vansovej — a nasledovalo pre mňa to, čo sa nazýva objavom. Bola som ohromená, strhnutá, uchvátená, očarená — všetky superlatívy to nevyjadria. Táto stará pani, o dve generácie staršia ako my, bola vnímaním sveta, zorným uhlom, výbušným cítením, utajeným rebelantstvom, náruživou dychtivosťou a ironickým odstupom taká blízka, ale taká blízka nášmu cíteniu, taká v pravom zmysle moderná! Dokonca, ak modernosť neznamená len čosi čisto zovňajšieho (ako že nie) — oveľa modernejšia než všeličo z toho šumichrastovo lesklého, čo sa vtedy v slovenskej literatúre nosilo. Vyjadrovala mňa osobne, moje pocity, názory a nálady tak, ako nik iný v slovenskej literatúre. To bolo moje prvé veľké stretnutie s Timravou. Ďakujem zaň škultétyovskému domu; nuž nechže mi je dovolené týmto mu vysloviť svoju vďačnosť. 

Celý text čítajte tu [3].

Celý článok bol uverejnený v knihe Histórie žien. Aspekty písania a čítania [4] (ASPEKT 2007).

V knižnici ASPEKTU [5] nájdete aj výber z publicistiky Zora Jesenská: Vyznania a šarvátky (Slovenský spisovateľ 1963).

Čítajte aj text Jany Cvikovej Po boku muža a národa [6].